Jedného dňa poslala Jarmila mail, že v septembri sa bude konať v Brne 2. medzinárodný kongres o RS. Celkom nás to s manželkou zaujalo, pretože v Brne sme boli ešte „za oných čias“ niekoľkokrát pracovne, a posledne na výstave rehabilitačných a kompenzačných pomôcok. Slovo dalo slovo, a pokiaľ sa nevyskytne nejaká nečakaná prekážka, rozhodli sme sa do Brna ísť. Chodiaci má na výber, cestu buď vlakom alebo autobusom. No ja, ktorý zvládnem len pár krokov a pod zadkom mám prilepený invalidný vozík, mám jedinú alternatívu: cestu vlastným autom. Ale ani taký ťažšie chodiaci to nemá vlakom vyhraté. Časté výluky a s tým spojené prestupovanie na autobus, a potom z autobusu na vlak, môže urobiť cestu mimoriadne dobrodružnú. Zobral som si do rúk mapu a hodnotil som trasy cesty, aby to bolo rýchle, ale aj bezpečné, a ešte som musel trasu po Morave vyriešiť tak, aby som neplatil diaľničnú známku, veď na tých pár kilometrov do Brna by to boli vyhodené peniaze. Čakala nás ešte jedna vec, na ktorú sme si odvykli, a to výmena peňazí. Ja stále považujem to, že máme Euro, za dobrú vec.

Nastal deň odchodu, pohodlne sme sa usadili do auta, skontrolovali sme či máme všetky potrebné doklady, zapol som navigáciu a ako sa hovorí „v mene Božom“ sme vyrazili na cestu. Cesta prebehla bez stresu, hotel sme našli bez motania a už nasledovali objatia, bozky, radostné úsmevy s priateľmi, že sme sa opäť stretli a to dokonca v zahraničí. Niekto si po privítaniach išiel oddýchnuť, iní vyrazili do ulíc, veď hotel bol len pár metrov od centra mesta. Na námestí nás prekvapilo množstvo stánkov, až po chvíľke sme zistili, že mesto oslavovalo „dni vína“. Burčiaku bolo koľko vám hrdlo ráčilo, ani hladom by ste neumreli a na pódiu sa striedali hudobníci so svojím programom a zabávali sa tam všetky vekové kategórie. V tom večernom virvare by sme vydržali aj do neskorších nočných hodín, no zmáhala nás únava po ceste, ale hlavne myšlienka na zajtrajšie skoré vstávanie.

Museli sme vstať už o 5:30 hod, aby sme sa stihli naraňajkovať a presunúť na 9:00 hod. na miesto konania kongresu do Kampusu Masarykovej univerzity. Voľakedy som bol ranné vtáča, ale na penzii som si „prestavil“ svoje biologické hodiny a takéto skoré vstávanie je priam utrpenie, ale jedenkrát to človek prežije. Všetko sme načas zvládli a už sme sa usádzali do študentských lavíc v aule. Nebudem vás zaťažovať podrobnosťami programu a prednášok. Privítal nás primátor Brna Petr Vokřál, pozdravil nás patrón projektu herec Radim Fiala. Odovzdali nám pozdrav zástupkyne Európskej platformy pre RS Elisabeth Kasilingam. Piesňou „ Romantik“ nás pozdravila šansonierka Hana Robinson. Krátke pozdravy predniesla aj RNDr. Kamila Neplechová - predsedníčka Únie Roska, aj naša prezidentka SZSM Jarmila Fajnorová.

Potom sa už rozbehli prednášky veľmi zaujímavé a poučné. SM-ke sa venoval prof. MUDr. Jan Mareš, PhDr. Inštitút zdravého života Welko nám predstavil Ing. Vladimír Klescht, platformu OMS (ktorej zakladateľom je Prof. George Jelínek) nám predstavil RNDr. Petr Beňovský, PhDr. Projekt „Překonej sám sebe“ odprezentoval autor projektu Radovan Holub. Všetko prebiehalo svižne, s malými prestávkami, aj vďaka pohotovej moderátorke Mgr. Karolíne Antlovej.

Organizátor nás však nepríjemne prekvapil tým, že v Brne mali problém s pitnou vodou, takže bola vlastne nepitná, a zabezpečil účastníkom pitný režim len za peniaze v bufete. Bezplatne sme nedostali ani pohár vody, ani krajec suchého chleba. Toto sa u nás na Slovensku nemôže stať. Tento nedostatok sme aj patrične usporiadateľovi vytkli, toto jediné naštrbilo ináč dobrý dojem z celého podujatia. Zoznámili sme sa s niekoľkými zaujímavými ľuďmi, ako pani Radka, ktorá bola organizátorkou expedície na Kilimandžáro, aj s vozičkárkou pani Danielou, ktorá bola tiež účastníčka tejto expedície.

Večer sme opäť vyrazili do víru veľkomesta, aj keď sme boli unavení, povedali sme si, že spať môžeme aj doma. V nedeľu doobeda sme sa ešte spoločne stretli a hľadali sa možnosti spolupráce s českými priateľmi. Prof. MUDr. Jan Mareš, PhD. ochotne odpovedal na naše otázky ohľadom liečby SM-ky.

Môj osobný dojem z podujatia je dobrý. Ubytovanie bolo v centre mesta vyhovujúce, aj keď kúpeľňa pre „ťažkého“ vozíčkara by asi bola stresová. Nízke WC, nevhodné madlo a vaňa. Spoznali sme nových ľudí, videli nové miesta, aj sme sa čo-to nové dozvedeli. Zväz sa v rámci svojich možností o nás vzorne postaral, za čo tým, ktorí sa o to pričinili, ďakujem.

A už sú tu opäť objatia, bozky a úsmevy, ale teraz rozlúčkové.

Ešte niekoľko postrehov z potuliek po meste, ktoré nás prekvapili. V niektorých stánkoch na námestí sa dalo platiť platobnou kartou, občerstvenie podávali na papierových podnosoch a nie na plastových. Pivo sa čapovalo do tenkostenného skla, a aj víno sa nalievalo do skla na stopke. Za sklo bola záloha, ktorá sa potom samozrejme vrátila. Pivo aj víno sa predsa lepšie pije zo skla, ako z podivne sa prehýbajúcich pohárov z plastu.

Domov sme šťastlivo došli a tešíme sa na ďalšie stretnutie.

Vojto z Revúcej

Prihlasovanie je určené iba pre správcov obsahu. Iní používatelia (napr. fóra) tu prístup zriadený nemajú.

POZOR! Každý neplatný pokus o prihlásenie je zaznamenaný.