Viete si predstaviť takúto ponuku: výlet pre 3 členov Vášho klubu na vozíku (podľa toho, kam si vyberú), doprava a obed v cene a k tomu ochotný doprovod?! Ja dnes už áno ;o) To Vám len tak zazvoní mobil a Jarka Fajnorová položí zásadnú otázku, či o niečo také máte záujem a môže dať kontakt firme Novartis Slovakia s.r.o., ktorej zástupcovia sa o všetko postarajú?

Nebudem Vás ďalej zaťažovať presným opisom následných telefonátov a vzájomných konverzácií, radšej sa hneď „prehupnem“ v čase a porozprávam Vám, aký skvelý deň bol pre nás piatok 26. mája 2017.

Ako už z názvu tohto článku vyplýva, výlet bol nakoniec nasmerovaný do Bratislavy, kde sme sa pred Hradom stretli z trnavského SM klubu: Anatolka, Monika, Bea, Ľubo a z firmy Novartis veľmi milí ľudkovia: Katka, Gabika, Janko a Tomáš.

Po úvodom zoznámení sa chlapci z firmy „ujali“ žien na vozíčkoch a spolu sme sa vybrali obdivovať tzv. „versaillské“ záhrady pri Hrade (za cenu pri ich realizácii si „vrchnosť“ nedávno vyslúžila mediálnu kritiku), ale sú naozaj veľmi pekné.

Okolie Hradu sa síce „tvári“ ako bezbariérové, ale všetky tie kocôčky, platničky, dlažby... z ktorých sú cestičky urobené, sú pre ľudí na vozíčku hotový tankodrom, ale našťastie sme to ako-tak prežili. Presunuli sme sa na vyhliadku, odkiaľ bol krásny výhľad na Dunaj, plávajúce lode, Most SNP, ba dokonca vrtule veterných elektrární v Rakúsku.

Potom sme sa presunuli do blízkej reštaurácie na výborný obed – v družnej debate pri dobrom jedle sme sa navzájom o sebe podozvedali ešte viac, bolo nám tak dobre, že sme skoro nestíhali byť na 13. hodinu v budove NR SR.

Pri vstupe sme najskôr absolvovali prechod cez detektor kovu, jasne, že vozíky pípali jedna radosť, trošku sme narobili rozruch, ale to už nás s úsmevom vítala pani, ktorá nás potom po budove sprevádzala.

Po úvodnej „teoretickej“ časti z histórie sme sa presunuli o poschodie vyššie do rokovacej sály. Na našu radosť a úľavu pani sprievodkyne, sme mali „iba“ mechanické vozíky, pretože s elektrickými by sme sa do výťahu určite nevošli. Videla som tam síce šikmú schodiskovú plošinu, ale – pre istotu – som sa nepýtala, ako sa do rokovacej sály dostane p. poslankyňa Pietruchová (či ako sa teraz po svadbe volá?) – lebo jej upravený rokovací stolík sme si aj s Anatolkou vyskúšali ;o) a na pamiatku, či ako dôkaz, aj vyfotili. Trošku ma prekvapilo, aká je tá rokovacia sála malá, v telke vyzerá oveľa väčšia. Tak sme si to tam všetko poprezerali, pofotili (Katke ďakujem, že nám fotky preposlala) a keby záležalo na nás, aj nejaké tie zákony pre život by sme boli poschvaľovali ;o)

Pri odchode a ďakovaní sme všetci zhodne ocenili milé prijatie, profesionalitu a oduševnenie, s akým nás pani PhDr. Lujza Kittlerová sprevádzala po budove slovenského parlamentu. Práve vďaka jej, naozaj veľmi pútavému, rozprávaniu o histórii parlamentu, slovenskej vlajky, o významných osobnostiach ako J. M. Hurban, M. R. Štefánik ... sa stala prehliadka priestorov NR SR pre nás všetkých nezabudnuteľným zážitkom!

A ešte rozlúčka a VEĽKÉ ĎAKUJEME za skvelý deň Katke, Gabike, Jankovi a Tomášovi z Novartisu.

Beáta a Anatolka, Monika, Ľubo

Dňa 2. marca 2017 sme sa - esemkári z Levíc - stretli za účelom uskutočnenia Výročnej členskej schôdze klubu. Jej priebeh sa konal v útulných spoločenských priestoroch určených pre priateľov a hostí vojenského múzea v Pohronskom Ruskove. Programovú časť otvorila a schôdzu viedla predsedníčka klubu, ktorá každého na úvod úprimne privítala a vyslovila radosť nad počtom zúčastnených členov klubu. V rámci vedenia schôdze informovala prítomných o plánoch činnosti klubu na rok 2017, ako aj o programe a podujatiach organizovaných Slovenským zväzom sclerosis multiplex. Vzhľadom k nepriaznivej finančnej situácii v levickom klube, a v tej súvislosti aj k snahe uskutočniť tohtoročné plány, predsedníčka vyslovila informácie o podniknutých konkrétnych krokoch spolu s ostanými členmi v mesiaci január a február tohto roku, ktoré by mohli prispieť k zlepšeniu našich aktív. Rozpočet, zostavený na základe predpokladaného vývoja a podľa predchádzajúceho obdobia, členovia klubu jednohlasne schválili. Spracovanie formálnych a vecných záverov výročnej členskej schôdze si za úlohu určila predsedníčka klubu spolu so Zuzkou Mrázovou.

Po oficiálnej časti schôdze boli členovia klubu zo strany prevádzkovateľov múzea pohostení domácimi zabíjačkovými špecialitami. Ako dezert boli podávané punčové a orechové zákusky. Počas posedenia pri káve prebiehala voľná diskusia zúčastnených na témy, ktoré boli predmetom tejto schôdze a na udalosti prebehnuté v rodinách jednotlivých členov od posledného stretnutia.

Dokonale posilnení občerstvením, nám bola ponúknutá dobrovoľná prehliadka múzea spolu s odborným výkladom, ktorú viedol a osobne vykonával zakladateľ, zriaďovateľ, majiteľ a prevádzkovateľ v jednej osobe, Ladislav Žakovič mladší. Múzeum bolo od počiatku postupne rozširované za pomoci Ladislava Žakoviča staršieho a ostatných rodinných príslušníkov, priateľov a známych. V neposlednom rade sa na dnešnej podobe múzea významným spôsobom, teda formou spolupráce a poskytnutia vojenskej techniky, podieľal aj Vojenský historický ústav Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave. Aktuálne múzeum tvorí výnimočnú súkromnú zbierku bojových vozidiel, diel, ručných zbraní, prílb, vyznamenaní, dokumentov a predmetov používaných počas prvej a druhej svetovej vojny, čo sme mohli pozorovať formou rozsiahlych artefaktov. Život vojakov, osudy jednotlivých občanov sú prezentované nielen formou panoptika, ale aj bojovými scénkami. Dĺžka prehliadky múzea s výkladom trvala asi 90 minút, exponáty sme si prehliadli na ploche približne 900 m2 a najcennejším zberateľským predmetom múzea je prilba, cez ktorú prerástol strom. Zbierka obsahuje aj plne funkčný tank T34/85. Taktiež je potrebné spomenúť odbornosť na vysokej úrovni, ktorou nám boli podané vysvetlenia pri prehliadke múzea, ako aj srdečnosť a zanietenosť vo vzťahu k určitým dejinným udalostiam zo strany majiteľa. Nemožno vysloviť pochybnosti o tom, že jeho práca mu je poslaním a vášňou zároveň. Kvalifikovaný výklad bol obohatený o neuveriteľne zaujímavé príbehy, ktoré sa udiali pri rôznych zisťovaniach alebo pátraniach v súvislosti s nájdenými predmetmi. Medzi najzaujímavejšie sa radí príbeh letca MKHL maďarského pôvodu, ktorého telesné pozostatky boli nájdené majiteľom v roku 2008 v neďalekom okolí. Zabezpečil určenie totožnosti tohto letca a po dlhoročnom húževnatom zisťovaní boli identifikovaní a kontaktovaní aj žijúci rodinní príslušníci. Taktiež majiteľ zabezpečil stretnutie pozostalých tejto zosnulej osoby na pôde múzea. Medzi najnovší úspech múzea, podľa slov majiteľa, patrí natočenie záberov bojových ukážok a situácii v januári tohto roku v podmienkach obohatených značnou snehovou nádielkou, keďže vzhľadom k charakteru počasia v týchto zemepisných šírkach a k nedostatku snehovej pokrývky nebolo možné dlhé roky vyrobiť filmové zábery takéhoto typu. Zábery sú vo vysokej kvalite a divák by nepochyboval o ich autentickosti z hľadiska obdobia vojny, pokiaľ by nebol oboznámený s okolnosťami ich vzniku.

Po ukončení prehliadky boli členovia nášho klubu príjemne prekvapení výsledkom spojenia členskej schôdze spolu s poznávaním našich dejín a nikto zo zúčastnených neskrýval nadšenie z hodnotného popoludňajšieho zážitku. Prehliadka spolu s výkladom zaujala aj toho, kto sa nezaujíma o časť našich dejín predstavovanú na tomto mieste. O vydarenej akcii svedčila aj príjemná pretrvávajúca nálada napriek nesmiernej únave esemkárov, ako aj jej časové predĺženie.

Za umožnenie vykonať a organizačne zabezpečiť túto Výročnú členskú schôdzu v mene predsedníctva a členov SM Klubu Levice pri SZSM, patrí úprimné srdečné poďakovanie rodine Ladislava Žakoviča z Pohronského Ruskova.

VČS Levice 

Viktor Wiesl, Levice

Dňa 3. mája 2017 sa aj u nás, v Leviciach konalo vyvrcholenie niekoľko týždňového snaženia v súvislostiach s organizovaním osláv ,,Svetového dňa SM,, - World MS DAY, ktorý má za cieľ mobilizáciu a šírenie celosvetového hnutia sclerosis multiplex (SM) s podporou zdravých ľudí, aby rozvinuli debatu o svojich skúsenostiach s SM, darmi alebo finančne podporili ľudí postihnutých SM, prípadne iným akýmkoľvek vhodným spôsobom sa podieľali na výskume SM a vývoji inovatívnych metód medicínskych postupov liečenia.

Prípravu podstaty tejto edukačnej činnosti v našom meste sme rozdelili do niekoľkých etáp a to, z hľadiska formálneho na administratívnu, čo spočívalo v príprave dokumentov nadväzujúcich na povolenie vydané pre Slovenský zväz sclerosis multiplex (SZSM) a z hľadiska vecného na oslovenie študentov - dobrovoľníkov, ktorí by v daný deň náhodných okoloidúcich občanov, s ich súhlasom, za dobrovoľný príspevok, obdarovali slnečnicou a edukačnou brožúrou; ako aj na zabezpečenie možnosti vykonať túto činnosť na pôde určenej právnickej osoby alebo fyzickej osoby – podnikateľa, a taktiež na prípravu košíkov na prenášanie slnečníc a ostatných pomôcok, zapečatenia pokladničiek a pod.. Príprava košíkov bola realizovaná v rámci organizácie tvorivých dielní členmi nášho klubu. Za vedúcu osobu praktickej časti výroby košíkov bola určená Anna Vasarábová, ktorá svoju úlohu zvládla výborne. Nápad vyrobiť košíky na tento účel bol predostretý Františkou Staroňovou.

Vzhľadom ku krátkej dobe v súvislosti s výkonom predsedníckej funkcie mojej osoby skúsenosti s prípravou, ako aj so zabezpečením priebehu takejto udalosti, boli od počiatku na bode nula. Názor väčšiny členov klubu k tejto činnosti bol vyhranený už niekoľko rokov spätne. Preto obavy v určitých smeroch, s prihliadnutím na možné mimoriadne udalosti a obavy zo zásadného charakteru naplnenia cieľa tohto dňa boli na mieste, aj tie týkajúce sa premenlivosti počasia. Snaha myslieť na všetko možné aj nemožné v rámci príprav Dňa slnečníc bola nekonečná. Orientáciou vo všeobecne záväzných predpisoch sa teoretická časť verejnej zbierky dá zvládnuť úspešne a pomerne v krátkom čase, avšak tá praktická sa musela oprieť o skúsenosti iných subjektov, s ktorými sme my, esemkári v priamom alebo nepriamom kontakte.

Nesmiernu dávku empatie a spolupatričnosti nám od prvotného momentu preukázala Obchodná akadémia so sídlom v Leviciach (škola) spolu s pedagogickým zborom a Levické Mliekarne, a. s. so svojim vedením a zamestnancami. Oba tieto subjekty priamo zabezpečovali, ovplyvňovali zásadné okolnosti organizácie priebehu týchto momentov a zúčastnili sa aktívne, spolu s nami esemkármi z Levíc a slnečnicami dekorovanou verejnosťou, na oslave Dňa slnečníc. Študenti tejto školy v štyroch dvojiciach s bielymi košíkmi, naplnenými už spomínanými slnečnicami, zaplavili ulice Levíc od skorých dopoludňajších hodín a ponúkali symbol osôb trpiacich SM–kou, spolu s materiálom určeným na vzdelávanie. Jedna dvojica začiatok tejto činnosti uskutočnila v priestoroch spomenutej Levickej Mliekarne, ktorej sídlo je značne vzdialené od miest, kde verejná zbierka prebiehala a tak škola zabezpečila aj úkony súvisiace s ich prepravou. Po ukončení činnosti v Levickej Mliekarni táto dvojica pokračovala vo vytýčenej úlohe v uliciach mesta. V rámci výchovného a vzdelávacieho procesu sa škola venuje činnostiam, ktoré súvisia s pomocou slabším alebo inak postihnutým občanom, skupinám občanov, respektíve pomoci deťom. Takto vybudovaný súcit u mladých ľudí je hodnotnou vlastnosťou do budúcnosti, predovšetkým v nadväznosti na súčasnosť.

V uvedený deň pocity mojej osoby – predsedníčky Klubu SM Levice pri SZSM - možno označiť za výnimočne zmiešané, z dôvodu spomínaných obáv rôzneho charakteru, avšak s postupným plynutím času radostné z hladkého priebehu akcie. Nadšenie nás všetkých nad Dňom slnečníc bolo umocnené nielen účasťou, ale aj podporou, predovšetkým morálnou, zo strany Jarmily Fajnorovej, prezidentky SZSM, spolu s manželom Karolom u nás v Leviciach. Po úvodných a uvítacích slovách, chvíli strávenej oddychom po dlhej ceste od Zemplína a krátkej voľnej debate o usporiadaní udalostí organizovaných SZSM v dohľadnej dobe, do ktorej sa zapojili všetci členovia klubu, sa prezidentka spolu s členkou výkonnej rady SZSM a členkou levického klubu SM Máriou Šumerajovou a podpredsedníčkou levického klubu SM Mgr. Zuzanou Zdychavskou, odobrala do ulíc mesta, za účelom vstupu do dekorácie okoloidúcich občanov, rozdávania vzdelávacieho materiálu a účasti na verejnej zbierke. K dispozícii mali košík so slnečnicami, dokumenty a pokladničku; všetko to, čo s tým súviselo a čím boli vybavení aj študenti – dobrovoľníci. Čas strávený v uliciach mesta nemožno vzhľadom k ich zdravotnému stavu porovnávať s tým, ktorý tam bol strávený mládežou, avšak myšlienku edukačnej činnosti dôstojne naplnili. Občianske právo kontroly povolení v skupinke s pani prezidentkou bolo v krátkom čase využité jednou náhodnou osobou.

Vydarenú akciu, či už jej organizáciu alebo priebeh, bolo možné merať dobrou náladou esemkárov, aj napriek ťažko prekonávanej únave. Svedčil o tom aj fakt, že čas neúprosne plynul bez toho, aby si to niekto všimol. V odpoludňajších hodinách bolo zabezpečené zhromaždenie všetkých pokladničiek a nasledovalo prepočítavanie ich obsahu. V rámci osláv Dňa slnečníc 2017 sa spolu rozdalo 460 slnečníc, zhodné množstvo edukačných brožúr a na všeobecne prospešný účel ochrany zdravia sa vyzbieralo 418,14 eur.

Pri príležitosti tohto dňa srdečne ďakujem Obchodnej akadémii, Levickej Mliekarni, Mestu Levice a všetkým, ktorí pri nás stáli a stále stoja pri odovzdávaní cenných vedomostí a skúseností v súvislostiach so zákernou chorobou. Pomohli ste mnohým našim členom a ich rodinám, a nesmierne si vážim, že pracujete aj na tom, aby sa o problémoch ľudí postihnutých diagnózou SM, dozvedela široká verejnosť. Je to dôležité tak kvôli včasnej diagnostike nových prípadov, ako aj najmä preto, aby sme pochopili problémy týchto ľudí a neboli k nim ľahostajní. Odviedli ste veľký kus práce, preukázali ľudskosť a obetavosť.

Angela Wieslová, Levice

Na členskej schôdzi Klubu SM Trnava v novembri 2016 padla otázka: kam naplánovať rekondíciu, resp. predĺžený víkend alebo jednodňový výlet v roku 2017, prípadne iné návrhy tak, aby bol každý z členov spokojný?

V septembri sme boli na „skúšobnom“ predĺženom víkende v Dudinciach v LD Rubín a boli sme veľmi spokojní, či už s ubytovaním, procedúrami... Tak naša podpredsedníčka dala návrh, aby sme si tento pobyt zopakovali v lete 2017 v čo najväčšom počte, nakoľko doteraz bol večný problém s ubytovaním pre vozičkárov, a tu bolo k dispozícii až 8 bezbariérových izieb, čo bolo super. Veď doteraz večná dilema kam ísť, aby sme mohli rekondičný pobyt prežiť spoločne.

Prišiel ďalší návrh, čo povieme na májový predĺžený víkend do Bojníc. Bolo milé tešiť sa na niečo nové, zatiaľ nepoznané. Priznám sa, v Bojniciach som bola naposledy pred 15. rokmi, tak som sa úprimne tešila.

Víkend bol naplánovaný na 5. až 8. mája 2017 a zúčastnilo sa ho 26 členov klubu, z toho 4 na vozíčku. Po príchode do Bojníc nás očaril prekrásny hotel Lysec – čo povedať – prvý dojem bol krásny, perfektné ubytovanie, priestranné izby, čistota na vysokej úrovni, tento hotel si právom zaslúži 5 hviezdičiek.

Začínali sme obedom, výber jedla z piatich možností, k dispozícii boli rôzne šaláty a ovocie. Podobne to bolo tiež na večeru. Aj kuchár by dostal výbornú známku, pretože jedlo bolo dobre dochutené a teplé. Na raňajky nás „vítali“ švédske stoly, ktoré sa prehýbali všakovakými dobrotami, ešte šťastie, že žalúdok máme iba jeden.

Prišla na rad spoločná popoludňajšia prechádzka, potom uspokojiť naše maškrtné jazýčky výborným zákuskom a kávičkou. Obdivovali sme prekrásne vysadené záhony kvetov od výmyslu sveta, v diaľke voňala materina dúška, prekrásne hortenzie... Bolo vidno, že všetko bolo vysadené s láskou, pretože každý kvietok mal svoje čestné miesto. „Naša Beátka“ dobre vedela, prečo naplánovala tento termín, v meste bol jarmok a my sme tú atmosféru užili plnými dúškami.

V kúpeľnom areáli nás priam fascinovala prekrásna príroda, jazierka s leknami a rybkami, vežičky akoby z rozprávky a v každej zdroj liečivej vody. Očarujúca bola soľná jaskyňa (vstup do nej a do wellness sme mali v cene pobytu), veľmi sa mi páčilo, že sme v nej relaxovali naraz vo veľkom počte. Dokonca aj naša vozičkárka Tonka za pomoci priateľov, ktorí neváhali a pomohli s vozíčkom, aby sme si tento relax užili spoločne. Veď o to ide, aby sme si takýto pobyt užili čo najintenzívnejšie a domov si odniesli pekné zážitky. Verte mi, štyri dni je málo, teda aspoň pre mňa ;o) Som nesmierne šťastná, že som mohla niektorých ľudí z klubu viacej a lepšie spoznať.

A na záver čo povedať?! Počasie, hoci sem-tam pršalo, nám vôbec nevadilo, ale väčšinou pobytu svietilo slniečko, ktoré vydávalo zo seba maximum, akoby vedelo, že práve to potrebujeme.

Tento klubový víkendový pobyt sme zhodnotili veľmi pozitívne. Prekrásna príroda, to najkrajšie ubytovanie aké sme doteraz mali, výborná kuchyňa, prechádzky vhodné aj pre vozičkárov. Ďakujeme Miloškovi a našej Beátke za to, že nám „dopriali“ takýto luxus.

Zároveň chcem poďakovať všetkým, ktorí pre klub zháňajú aj ktorí darujú 2% z daní, bez ich pomoci by sme toto všetko pekné, čo sme prežili, uskutočniť nemohli.

Z víkendového pobytu si každý odniesol pohodu, ako na tele tak aj v duši, skvelý pocit spolupatričnosti a samozrejme lepšieho spoznania sa.

Ďakujem všetkým zúčastneným, že som mohla s vami stráviť tieto pekné chvíle...

Mária Klukayová, Klub SM Trnava

Dodnes mám schované střevíčky z tanečních. Jsou po mé mamince, dovezla si je z dalekých zemí v šedesátých letech, když byla letuškou. Jsou celé ze stříbrných pásků, jako pro princeznu.

Ale jako ta princezna jsem je neprotancovala. Vzala jsem si je do tanečních kurzů, kde bylo bohužel dvakrát tolik holek co kluků. Navíc taneční mistr často vyhlašoval dámskou volenku, což byl pro mou hrdost tvrdý oříšek. Téměř všichni kluci byli o hlavu menší než já a ti dva, co byli stejně vysocí jako já, byli zadaní. Jako celoživotní křivdu pociťuji, že všechny pěkné vysoké chlapy zabraly mrňavé vnadné ženské a na nás vysoké zbyli ti menší, v lepším případě stejně vysocí. Osud mi odepřel onu slastnou chvíli, kdy při polibku zakláním hlavu jako Scarlett O´Harová, když se objímá s Rhettem Butlerem ve filmu Jih proti severu.

Zajímavé je, že moje dcera tenhle problém vůbec nemá. Její přítel je o kousek menší a moc jim to spolu sluší.

Ještě k té dámské volence. Sotva pan tancmajstr ohlásil dámskou volenku, řady tancechtivých dívek vyrazily k ustupující řadě netancechtivých chlapců. Všichni ti mrňaví, upocení, beďarovití chlapci byli násilím odtrženi ode zdi a přinuceni k nemotorným pohybům. Něco takového bylo pod moji úroveň. Pro boj v davu mě nikdo nevycvičil. Když byla někdy náhodou vyhlášena pánská volenka, nikdo si ke mně nikdy nic nedovolil. Zkrátka, zůstala jsem na ocet. Byla jsem tam asi 3x, skončila jsem u mazurky. Tu jsem si zatančila s chlapcem s mnoha dioptriemi, který do mě omylem vrazil a já to považovala za výzvu k tanci.

Když si jenom vzpomenu na tu přípravu, vybírání látek, střihů, dojíždění ke švadleně, v den D česání, líčení, vonění… a nakonec jedna mazurka. Kdybych to zevšeobecnila – my ženské se pro ty chlapy nějak moc angažujeme.

Krásné, ale nevyužité střevíčky a šaty jsem pečlivě uschovala, že se jednou budou hodit. No, nehodily se, můj život se začal ubírat křivolakou cestou, po které se dalo chodit pouze v teniskách. Šaty si přešily moje mladší sestry, střevíčky zůstaly na památku.

Comeback zažily, když moje dcera dorostla do tanečních. Ta je na rozdíl ode mě skutečně protancovala.

Protože je pro mě obtížné vybírat a hlavně zkoušet boty, vyřešila jsem to po svém. Před lety jsem si v jednom katalogu vybrala pro mě vhodné tenisky. Hned jsem se strefila, padly, byly lehoučké a hlavně neměly drsnou podrážku, takže se v nich dalo šmajdat bez zakopávání. Již několik let poptávám stejný typ. Vydrží sedm měsíců. Při objevení druhé díry v podrážce, promptně objednám nové a mám na již zmíněný časový interval vystaráno.

Stejně nejraději chodím bosa. No, moc toho nenachodím, spíš posedávám, na delší trasy jezdím na vozíku.

A právě na tom vozíku jsem si nedávno tance dosyta užila. Unie Roska připravila rekondici v Luhačovicích, na kterou pozvala přátele ze Slovenska, členy Slovenského svazu sclerosis multiplex. Rekondice trvala týden, byla plná zajímavých přednášek, ukázek cvičení, dobré nálady, setkání a mnoho dalšího. Na jeden společenský večer byla pozvána cimbálovka. Rytmus čardáše mě doslova hypnotizoval, poslouchala jsem, neustále popojížděla blíž a blíž k tanečnímu parketu. Nakonec jsem odhodila všechen stud. Prostě jsem chtěla tančit! Vypůjčila jsem si od Beáty jejího manžela Ľuba a už jsme to vytáčeli. Tedy Ľubo mě vytáčel i s vozíkem a myslím, že se docela nadřel. Bylo to doslova tancuj, tancuj, vykrúcaj, kdyby tam byla nějaká piecka, určitě bychom ji zrúcali.

Neprotančila jsem střevíčky, ale kolečka a moc jsem si to užila!

Mějte se krásně.

Ivana Rosová, Unie ROSKA Praha

Prihlasovanie je určené iba pre správcov obsahu. Iní používatelia (napr. fóra) tu prístup zriadený nemajú.

POZOR! Každý neplatný pokus o prihlásenie je zaznamenaný.