Človek môže stratiť všetko – blízkeho človeka, zmysel života, zdravie, prácu, rovnováhu, ale jedno by nemal nikdy stratiť – nádej“

Osud je ako hojdačka − po chvíľach radosti a zadúšajúceho šťastia nás často čaká nepríjemné vytriezvenie. Svoje o tom vie i hlavná hrdinka príbehu s názvom „Stratená rovnováha“ z pera slovenskej autorky Andrey Boldišovej. Zuzana, ambiciózna mladá žena, má všetko, o čom iné len snívajú − milujúceho manžela, skvelú dcéru, zaujímavú prácu. Do jej života však nečakane vtrhne zákerná diagnóza: skleróza multiplex. Zuzana sa nevzdáva. Po počiatočnom šoku sa púšťa do nerovného zápasu, no ako to už v ťažkých životných situáciách býva, nešťastie nechodieva samo. A tak sa stane, že najbližší človek, ktorý by mal stáť pri nej, v rozhodujúcej chvíli zlyháva. No Zuzana nie je sama. Oporu nachádza v rodičoch, dávnej priateľke z mladosti i v pacientovi Dodovi, ktorý jej pomáha nielen vyrovnať sa s chorobou, ale významne ovplyvní aj jej ďalší život...

 Čo vás inšpirovalo k napísaniu knihy s touto tematikou?

 „Jedným z podnetov bol pre mňa film Hilary a Jackie, ktorý som videla v kine ešte v roku 1999. Veľmi na mňa zapôsobil. Zaujal ma o to viac, že je skutočným príbehom o talentovanej violončelistke Jacqueline du Pré a jej sestre Hilary, ktorá je autorkou knižnej predlohy k filmovému spracovaniu. Vtedy som si uvedomila, že rakovina nie je jediná zákerná choroba, ktorá nás ohrozuje a predčasne „vyraďuje“ zo života. Možno v absolútnom vyjadrení počet pacientov so sklerózou multiplex na Slovensku v porovnaní napríklad s rakovinou nie je taký vysoký, no stále častejšie počúvam vo svojom okolí, že ju diagnostikovali ďalšiemu človeku.

Je mi úprimne ľúto, že toto ochorenie napáda predovšetkým mladých ľudí v produktívnom veku a znemožňuje im prežiť život tak, ako si vysnívali alebo ako by ho mohli prežiť, keby boli zdraví. Aj preto som sa rozhodla formou beletristickej literatúry priblížiť čitateľskej verejnosti, ako diagnóza sclerosis multiplex zasiahne do života hrdinky a jej rodiny, a doslova ho prevráti naruby. Zároveň však vo svojej knihe naznačujem, že tak ako so všetkým, aj s touto chorobou sa dá bojovať. Verím, že kombináciou bojovného ducha a modernej medicíny, ktorá aj v tejto oblasti výrazne napreduje, raz budú pacienti úspešne vyliečení.“

Keďže vy sama nemáte túto diagnózu, museli ste získať odborné informácie. Odkiaľ ste čerpali?

„Áno, k tomu, aby som sa mohla do tejto závažnej témy pustiť, musela som si najprv mnohé veci naštudovať z verejne dostupných zdrojov. Nebolo to však po prvýkrát. Každý odborný problém vo svojich knihách si najprv naštudujem, resp. overím, aby som sa vyhla nepresnostiam a laickým chybám. Problematiku sklerózy multiplex som navyše konzultovala s odborníkmi z bratislavskej univerzitnej nemocnice. Tiež som mala možnosť vidieť pacientov a na vlastné oči si pozrieť priestory, kde sa liečia. V knihe však nie sú použité žiadne autobiografické prvky, príbeh aj postavy sú vymyslené.“

Stratená rovnováha“ vyšla v auguste roku 2014 a je v poradí vašou treťou knihou. Spomenuli ste i ďalšie vaše knihy. O čom sú? Priblížte našim čitateľom svoju tvorbu.

 „Debutovala som v roku 2011 románom „Láska vo vetre“. Je príbehom dvoch zrelých ľudí, ktorých spája práca a vzájomná náklonnosť. Osud im poskytne šancu, no zároveň na ceste za šťastím musia zdolať nejednu prekážku. V roku 2013 vyšla moja druhá kniha s názvom „Okno do duše“. Hlavnou hrdinkou je úspešná lektorka Niki, ktorá ukrýva pred okolím rodinnú tragédiu a trápi sa pre nenaplnenú lásku. Po dlhých rokoch samoty nachádza liek na ubolenú dušu v podobe manažéra Mira a jeho malej dcérky. No práve vtedy jej do života znovu vtrhne dávna láska a osud ju postaví pred neľahkú skúšku. V marci minulého roka uzrela svetlo sveta moja štvrtá kniha „Izba plná spomienok“ o bývalej talentovanej krasokorčuliarke Laure, ktorej športovú kariéru stopne nešťastný pád a ktorá zuteká od všetkého, čo ju spája s predchádzajúcim životom do malého kúpeľného mesta. Pri práci realitnej maklérky spoznáva mladého lekára Jakuba, ktorý v nej prebudí dávno pochované city. Naučí ju dívať sa na svet inými očami a pomáha jej vyrovnať sa s minulosťou. No i Jakub má svoje tajomstvá a prenasledujú ho bolestné spomienky, ktoré vrhajú tieň na ich rozvíjajúci sa vzťah. Či sa napokon mladým ľuďom podarí prekonať traumy minulosti a nájsť si k sebe cestu, to už neprezradím.

Ako ste sa dostali k písaniu?

Svoje prvé minidielka – detektívky som napísala už v detstve, ako dvanásťročná. Prečítali si ich len spolužiačky a mamina, ktorá je mojou prvou čitateľkou a kritičkou dodnes, ale už vtedy som túžila byť spisovateľkou. Neskôr som sa popri práci pustila do písania poviedok, ktorých hlavnými hrdinkami boli ženy. Keď som cítila, že mi to už nestačí a rada by som sa viac pohrala s postavami a charaktermi, rozvinula dej, začala som písať svoj prvý román. Za neúnavného povzbudzovania mojej maminy som ho poslala do vydavateľstva IKAR a bol z toho už spomenutý knižný debut „Láska vo vetre“.

Prezraďte nám niečo zo svojich ďalších spisovateľských plánov.

Nedávno som dokončila piatu knihu, voľné pokračovanie románu „Okno do duše“, ktoré si vyžiadali moje čitateľky na besedách a aj ja sama som mala po dokončení „Okna do duše“ pocit, že som za ním ešte nespravila poslednú bodku. Kedy však uzrie svetlo sveta, zatiaľ neviem. Kým sa kniha dostane od autora k čitateľovi, musí prejsť dlhú strastiplnú cestu. Koncom minulého roka som sa pustila do písania svojho šiesteho románu, ktorého hlavnou hrdinkou bude, ako inak, žena. V hlave nosím i ďalšie námety, ktoré však zatiaľ musia počkať, kým im dám tú správnu románovú podobu.

Vaše knihy patria do kategórie ženského románu. V čom je „Stratená rovnováha“ iná?

„Máte pravdu, rovnako ako ostatné patrí do kategórie ženského románu, ale na rozdiel od ostatných je vážnejšia, pretože jej nosnou témou je zákerné ochorenie. Opisujem v nej, ako choroba zasiahne do života hlavnej hrdinky a jej blízkeho okolia. Iná je aj v tom, že sa nezaoberá hľadaním si životného partnera zatiaľ nezadanej ženy, ale naopak, rozpráva príbeh vydatej ženy, ktorá dlhé roky žije v harmonickej rodine s manželom a dcérkou.“

Čo by ste chceli na záver odkázať našim čitateľom?

„Aby sa nepoddávali čiernym myšlienkam, nevzdávali sa a aj napriek ťažkému údelu bojovali o svoje šťastie. Aby sa tešili z maličkostí, zamestnali sa nejakou zaujímavou činnosťou, skrátka aby si našli čo najviac príležitostí venovať sa niečomu príjemnému, čo ich baví a ak majú možnosť a sily, každý rok skúsili objaviť nejaké nové miesto. Pretože človek môže stratiť všetko – blízkeho človeka, zmysel života, zdravie, prácu, rovnováhu, ale jedno by nemal nikdy stratiť – nádej.

Celkom na záver vyslovujem úprimné želanie, ktoré je vyjadrené i v mojej knihe, aby moderná medicína čo najskôr objavila účinný liek proti tejto zákernej, nevyspytateľnej chorobe.“

Zhovárala sa: Beáta Kuracinová

Vlastný virtuálny server od 5,65 € od WebSupport.sk

Prihlasovanie je určené iba pre správcov obsahu. Iní používatelia (napr. fóra) tu prístup zriadený nemajú.

POZOR! Každý neplatný pokus o prihlásenie je zaznamenaný.