Príčina ochorenia Sclerosis multiplex (SM) zostáva nejasná. Dôležitú úlohu v rozvoji ochorenia zohráva autoimunita, určitý vplyv má genetická predispozícia. Štúdie na rôznych populáciách ukázali, že SM sa vyskytuje častejšie a má horší priebeh v oblastiach s nižšou expozíciou slnečnému žiareniu, a s nižšími hladinami vitamínu D, v oblastiach so zvýšenou konzumáciou živočíšneho (saturovaného) tuku, u ľudí, ktorí fajčia a sú vystavení vyšším hladinám stresu. Naopak, SM sa vyskytuje menej u ľudí, ktorí sa viac vystavujú slnečnému žiareniu, majú vyššie hladiny vitamínu D, viac cvičia a relaxujú.

Väčšina odborníkov sa na úlohu diéty pri SM pozerá skepticky, pochopiteľne sa zdá byť nepravdepodobné, že niečo tak jednoduché ako zloženie stravy by malo mať vplyv na toto záhadné ochorenie. Napriek tomu existujúce vedecké dôkazy poukazujú na diétu ako efektívny spôsob, akým si pacienti môžu sami pomôcť.

Z historických údajov sa SM javí ako moderná civilizačná choroba, tak ako ateroskleróza, je známa len od 19. storočia. Prevalencia i incidencia SM sa zvyšuje od 2. svetovej vojny.

Ochorenie SM je časté v rozvinutých krajinách so ´západným´ štýlom stravovania sa (Severná Amerika, západná Európa, Austrália), výskyt je veľmi nízky v rozvojových krajinách, ale napr. i v Japonsku, kde však jeho výskyt narastá, i keď stále je rádovo nižší než v západných štátoch. Stravovanie Japoncov je blízke stravovaniu ľudí v rozvojových krajinách (prevláda ryža a ryby). Zaujímavá je referencia japonských lekárov k nárastu ´západného typu SM´, keďže pôvodne sa v Japonsku vyskytovala takmer výlučne špecifická, optiko-spinálna forma SM.

Takisto je z epidemiologických štúdií dlho známe, že ak sa človek presťahuje z krajiny s nízkym výskytom SM do krajiny s vysokým výskytom, nadobúda tiež vyššie riziko, čo by mohlo súvisieť so zmenou stravovania.

Doktor Roy Swank, americký neurológ, sledoval súbor 144 pacientov s SM 34 rokov (1952-1976). Pacienti dodržiavali diétu s nízkym obsahom saturovaných tukov (ST) - menej ako 20 g/d. Pacienti, ktorí prísne dodržiavali diétu (priemerný príjem ST menej ako 17 g/d) mali výrazne lepšiu prognózu. Diéta sa ukázala ako prospešná u pacientov odhliadnuc od stupňa neurologického deficitu, avšak najväčší benefit mala v skupine pacientov s minimálnym stupňom ochorenia pri začiatku štúdie (n 29). V tejto skupine 23 pacientov dodržiavalo diétu, po 34 rokoch zomreli 5 (21%), z toho len 1(5%) na následky SM. Zo 6 pacientov, ktorí nedosiahli požadovaný nízky príjem ST zomreli 5 (83%), z toho 4 (66%) na následky SM.1

Diéta priemerného Američana môže obsahovať až 70-100 g saturovaných tukov denne. Oficiálne odporúčania americkej kardiologickej spoločnosti (2) uvádzajú, že príjem saturovaných tukov v prevencii aterosklerózy by mal byť do 7% dennej kalorickej spotreby, čo pri priemernej energetickej spotrebe je okolo 15-20 g/d, u osôb so zvýšeným cholesterolom sa odporúča ešte nižší príjem saturovaných tukov v strave.

Chemicky sú tuky definované ako acylglyceroly – zlúčeniny, v ktorých je molekula mastnej kyseliny (acylová skupina) viazaná na molekulu glycerolu esterovou väzbou. Takmer všetky tuky v strave sú triacylglyceroly, zlúčeniny, v ktorých sú 3 molekuky mastných kyselín viazané na jednu molekulu glycerolu. Mastné kyseliny (FA) sa delia na 3 hlavné skupiny: 1. saturované mastné kyseliny (SFAs), 2. mononesaturované mastné kyseliny (MUFAs) a 3. polynesaturované mastné kyseliny (PUFAs). PUFAs vyskytujú v 2 biologicky dôležitých skupinách – omega -6 PUFAs a omega -3 PUFAs a mnohé z nich sú esenciálne, t.j. naše telo ich nedokáže syntetizovať a musia sa prijímať v diéte, v tomto nie sú odlišné od vitamínov.

Robustné dáta poukazujú na to, že v prevencii chronických ochorení nehrá tak úlohu celkové množstvo tuku v diéte, ale jeho kvalita. (3) Západná diéta nielen že obsahuje priveľké množstvo saturovaných tukov a trans-mastných kyselín, ale má aj málo omega -3 PUFA a príliš veľa omega-6 PUFA.

Viacero historických zdrojov uvádza, že ľudské bytosti sa vyvinuli na diéte s pomerom omega-6 : omega-3 mastným kyselinám 1:1, ale typická západná diéta má pomer týchto mastných kyselín 10:1 – 25:1. Tento excesívny nepomer môže zohrávať úlohu v patogenéze kardiovaskulárnych ochorení, rakoviny i zápalových a autoimunitných ochorení.

Zmena pomeru omega-3 / omega-6 PUFA sa ukazuje ako prospešná v celej skupine autoimunitných ochorení ako reumatoidná artritída alebo SLE.

Nasledovník, a v súčasnosti najväčší propagátor významu diéty v liečbe SM, je Prof. George Jelínek z Austrálie, ktorý okrem prednášok a vedeckých publikácii, založil i internetovú stránku s bohatým zdrojom informácii pre lekárov i pacientov.2

Na Slovensku sa v súčasnosti venuje významu diéty pri ochorení SM MUDr. Zuzana Dean na Neurologickej klinike FN Nitra, kde sa pacienti môžu informovať o prebiehajúcej štúdii o vplyve diéty s nízkym obsahom saturovaných tukov na priebeh ochorenia SM.3

Zdroje:

  1. Swank RL, Dugan BB. Effect of low saturated fat diet in early and late cases of multiple sclerosis Lancet 1990; i:37-39
  2. www.overcomingms.org
  3. Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Vlastný virtuálny server od 5,65 € od WebSupport.sk

Prihlasovanie je určené iba pre správcov obsahu. Iní používatelia (napr. fóra) tu prístup zriadený nemajú.

POZOR! Každý neplatný pokus o prihlásenie je zaznamenaný.