Čo nám chcú povedať dietológovia?

Žijeme v dobe vedecko-technickej revolúcie znásobenej revolúciou v komunikačných technológiách. Taká úžasná vec ako je internet a iné médiá, kde sa zverejňujú najnovšie poznatky nás zvádza ku jednostrannej komunikácii s nimi. Prečítať si tam uverejnené informácie, často protichodné, vedú k akémusi chaosu v mysli čitateľa týchto „zaručených“ správ. Chýba akýsi filter, akási inštitúcia, niekto alebo niečo, čo by oddelilo balast od podstaty veci. A tak sa poslednú dobu ukazuje, že v záplave týchto informácií je viac ako potrebné oddeliť „kúkoľ od zrna“. Môže sa však stať, že nie všetko vieme prísne „vedecky“ vysvetliť.

Ovláda nás doba medicíny dôkazu. Vieme odmerať, odvážiť, vieme štatisticky vyhodnotiť. Dá sa to pri sledovaní výsledkov liečby ochorení jednotlivými liekmi alebo komplexnými liečebnými postupmi. Ak v liečbe pacienta použijeme liek, ktorý pomôže pacientom v 80 percentách, medicína dôkazu ho považuje za účinný. Ale ako hodnotiť homeopatiká? Keď každý človek je jedinečné a neopakovateľné indivíduum? Bude liečený konštitučným liekom (jedinečným pre neho) a symptomatickým liekom (podľa typu ochorenia)? Nemôžeme preto zostaviť homogénnu skupinu pacientov trpiacich na to isté ochorenie. Filozofia liečby homeopatikami to prakticky vylučuje.

Obdobná situácia je aj pri našom postihu. Sú dané diagnostické a liečebné postupy podľa vopred vypracovaných princípov. Napriek tomu, pacienti s SM ochorením sú špecifickí, nie je to homogénna skupina, každý má iné funkčné postihnutie. Ochorenie vo svojej podstate znamená autoagresiu voči vlastnému myelínu nervových vlákien. Hľadajú sa všetky vplyvy, ktoré majú preukázateľný vplyv na spomalenie, či zastavenie progresie SM a na uľahčenie regenerácie. Inými slovami, hľadajú sa nové cesty a nové postupy, ako zlepšiť život ľudí s SM. Ako som už opakovane povedal, diagnostikovanie sclerosis multiplex pacientovi vytvára zásadný zásah do jeho života, do jeho súkromia, fungovania rodiny a do jeho sociálnych a pracovnoprávnych vzťahov. Mení sa filozofia života, mení sa životný štýl. Prijať tento nový životný štýl dáva šancu na pozitívne vyhliadky do budúcna a v konečnom dôsledku aj šancu žiť dlhý, šťastný a zdravý život, oslobodený od problémov, ktoré sa bežne pri SM vyskytujú.

I keď sclerosis multiplex ako diagnóza je známa dlhšiu dobu, výskum výskytu SM v populácii a snaha o vedecké zdôvodnenie príčin vzniku, nie je snáď staršia ako 70 rokov. Určitá akcelerácia vedeckých poznatkov sa objavuje po druhej svetovej vojne. Poukazovalo sa na to, že SM sa vyskytuje najmä v bohatších krajinách Starého kontinentu, eventuálne v Severnej Amerike. Pri hľadaní príčin vzniku SM sa pozornosť upriamovala na výživu a stravovacie návyky pacientov. Dá sa povedať, že po celom svete vznikali štúdie na výskum stravy nielen pri SM-ke, ale aj pri iných, najmä cievnych ochoreniach. I keď hovoríme o civilizačných ochoreniach vo všeobecnosti, teda o ochoreniach, ktoré prináša nová pretechnizovaná doba plná stresu, začali sa do popredia drať štúdie zamerané na stravu a najmä na jej zloženie. A skutočne sa dokázalo, že strava najmä pri srdcovocievnych ochoreniach má zásadný význam. Uvediem štyri príklady:

V Južnej Amerike, na východnom pobreží Argentíny, sa sledovali kmene pôvodného obyvateľstva, živiaceho sa predovšetkým rybárstvom. Táto skupina nepoznala infarkty srdcového svalu ani cievne mozgové príhody. Po presťahovaní sa do miest, zmene životného štýlu a štruktúry potravy, objavili sa tieto „civilizačné ochorenia“ v rovnakom percente, ako u obyvateľstva, ktoré v týchto mestách a aglomeráciách žilo...

Vo Švédsku ponúkli obyvateľstvu (nad určitou zemepisnou šírkou) štátom garantovanú výživu zameranú proti srdcovocievnym ochoreniam. Zakázal sa predaj cigariet a mastného bravčového mäsa (nesmeli sa predávať bôčiky, slanina…). Alternatívou v strave bolo rybie mäso. Tí, ktorí by sa „nepodriadili“ tomuto, museli sa presídliť. Výsledkom tejto štúdie bol významný pokles srdcovocievnych ochorení.

Swank pred viac ako 50 rokmi popísal výskyt SM v rôznych oblastiach Nórska. Zistil väčší výskyt SM vo vnútrozemí, kde ľudia konzumovali viac mlieka a mliečnych výrobkov, v porovnaní s pobrežnými oblasťami, kde v strave prevládali predovšetkým ryby.

V USA bola popísaná súvislosť medzi výskytom SM a rôznymi faktormi, ako sú konzumácia mlieka, priemerná ročná teplota, konzumácia rýb a rastlinných olejov. Z výsledkov vyplynulo, že konzumácia mlieka a nižšia priemerná ročná teplota korelovala s vyšším výskytom SM, kým konzumácia rýb a rastlinných olejov mala v prípade SM skôr preventívny vplyv.

Poznatky z týchto štúdií viedli k skúšaniu rôznych diét aj pri SM. Vznikli tak nové systémy výživy, či už samostatné alebo v kombinácii s medikáciou – napríklad kortikoidmi, alebo s výživovými doplnkami. Tieto mali nahradiť to, čo chýba v bežnej strave pacienta s SM. Tak vznikla striktná vegetariánska diéta a jej modifikácie, Eversova diéta, Fratzerova, Swankova, Jelinekova… a mnoho ďalších. Nevýhodou týchto diét je predovšetkým to, že sa nedajú porovnávať medzi sebou a tiež nutnosť dlhodobej, prakticky celoživotnej zmeny vo zvyklosti stravovania

Eversova diéta

Túto diétu zostavil a publikoval v 60. rokoch minulého storočia dr. Joseph Evers. Vychádzal z predstavy, že SM je známa iba od dôb industrializácie a na základe toho vyvinul hypotézu tzv. „denaturovanej“ spracovanej výživy, ktorá je za SM zodpovedná. Presvedčivé dôkazy ale o tom nepodal. Diéta spočíva v tom, že potraviny majú byť ponechané v čo najprirodzenejšom stave a mali by byť čo najčerstvejšie. Teda pacienti s SM by sa mali vyvarovať akéhokoľvek tepelného spracovania potravín, vrátane varenia a pečenia. Mali by vynechať mäso, alkohol, kávu a cigarety… Strava by mala byť bohatá na dostatok čerstvého ovocia, pramenitej vody, surovej zeleniny a obilovín. Potreba bielkovín by mala byť hradená z čerstvých syrov, mlieka a zo surových vajec. Táto diéta sa javí ako nepraktická. Je náročná a nie všetci pacienti ju tolerujú. V súčasnosti je táto diéta už opustená.

Fratzerova diéta

Na základe patofyziologických teórií dr. Fratzer vyvinul a publikoval v roku 1992 komplexnú liečbu SM. Hlavným bodom tejto liečby bola výživa, najmä zmena v konzumácii tukov. Súčasťou diéty bolo podávanie rôznych doplnkov stravy s kortikoidmi. Časť popisovaných úspechov je nutné pripísať kortikoterapii. Táto diéta bola tiež podrobená kritickému posudzovaniu (Schwarz, Leweling 2005 r) a bola neskôr modifikovaná (dr. Hebener ). Diéta je chudobná na kyselinu linolovú, preto musí byť presne prepočítaný a stanovený príjem rastlinných tukov, margarínov, orechov, mäsa a mliečnych výrobkov, pretože tieto produkty sú zdrojom kyseliny linolovej. Pacientom, ktorí boli touto diétou testovaní, boli naviac podávané doplnky stravy - selén, vitamín E, rybí tuk, koenzým Q a extrakt z mušlí. Ročná spotreba doplnkov stravy bola vyčíslená na cca 1800 Eur, čo z tejto diéty robí luxus. Náklady na túto diétu vysoko prekračovali mesačný príjem pacientov.

Swankowa diéta

Prof. Swank vo svojich výskumoch dospel k názoru (1950 - 1952r), že prínos stravy s veľmi nízkym podielom nasýtených tukov predstavuje asi 95 percentný pokles relapsov. Energetický deficit vznikajúci vyradením tukov sa hradí predovšetkým zo zeleniny a ovocia. Neodporúča sa jesť ani „červené mäso“, hydina je povolená. Odporúča sa jesť viac rýb bohatých na omega-3 a omega-6 mastné kyseliny. Nevýhoda tejto liečebnej diéty je v tom, že jej prínos, a teda aj poznanie zlepšenia či stabilizácie stavu, sa dosahuje v dĺžke 3-5 rokov od začiatku dodržiavania týchto zásad v príjme zníženého množstva tukov v potrave. U niektorých to trvá ešte dlhšiu dobu, čo je negatívny psychologický faktor. Pacienti by totiž chceli zmenu hneď, alebo v čo najkratšom čase. Napriek tomu väčšina ľudí uvidí veľký rozdiel v tom, ako sa cítia, už do 6-12 mesiacov od začatia diétneho stravovania. I keď zmena stravovacích návykov je určená à priori pre esemkára, a je to celoživotný záväzok, benefit z neho má celá rodina. Tí, ktorí prešli na nový typ stravovania uvádzajú, že tento spôsob života je úžasný, veľmi príjemný, a že sa cítia sa skvele.

Princípom Swankovej diéty je, že je založená na veľmi prísnych pravidlách, ktoré sa musia dlhodobo dodržiavať a najlepšie sústavne, až do konca života. Je preto dôležitá sústavná starostlivosť o to - čo sa je. Medzi základné pravidlá patrí:

  • Nasýtených tukov sa smie za deň prijať max. 15 gramov.
  • Nenasýtených tukov sa smie za deň prijať max. 20 - 50 gramov.
  • Červené mäso sa v prvom roku po zistení SM nesmie jesť vôbec.
  • V ďalších rokoch je povolených 85 gramov červeného masa (zverina, bravčové mäso) týždenne.
  • Smú sa konzumovať iba nízkotučné mliečne produkty (t.j. s obsahom do 1% tuku) a to 2 krát denne.
  • Mliečne výrobky bez tukov (0% tuku) sa smú konzumovať viac krát za deň.
  • Nesmú sa jesť žiadne spracované potraviny, ktoré obsahujú nasýtené tuky.
  • Každý deň je odporúčané, ako doplnok stravy, prijať omega-3 mastné kyseliny a rôzne vitamíny.
  • Nie je zakázaný lepok a mliečne výrobky, pokiaľ na ne nemá dotyčný alergiu alebo intoleranciu.

Jelinekova diéta

Ostatnú dobu sa vo vzťahu k životnému štýlu esemkára „skloňuje“ meno prof. George Jelinek, M.D. z Austrálie. Prof. Jelinek po získaní databázy niekoľko tisíc pacientov začal študovať vplyvy rôznych faktorov na život, na priebeh a správanie sa SM. Svoje poznatky uverejnil v knihe Overcoming Multiple Sclerosis. Je to obšírna publikácia, zatiaľ nie je preložená do češtiny alebo slovenčiny. Keď sme boli na II. medzinárodnom kongrese v Brne v septembri minulého roka, bol daný prísľub, že sa pokúsia túto knihu preložiť. Je to kniha, ktorá by mala byť v knižnici každej rodiny, kde sa SM vyskytuje. Zámerne hovorím o tom, že by kniha mala byť v rodine, kde sa SM vyskytuje. Vieme o tom, že sa dedí akási informácia o imunitnom systéme a jeho reakcie na škodlivinu, noxu, takže môže sa SM vyskytnúť u potomkov (nie zriedka i ob generáciu ).

Profesor Jelinek hovorí vo svojej práci aj o tom, že určité hovädzie bielkoviny (najmä kazeín) sú antigénne blízke ľudskému myelínu a tak v rámci imunitných pochodov môže sa vyvolať alergická reakcia a následne prepuknúť u človeka SM. Preto sa v rodinách, kde sa vyskytuje SM neodporúča jesť hovädzie mäso, kravské mlieko, ani žiadne mliečne výrobky. Pacienti by nemali jesť potraviny, ktoré majú podobnú molekulárnu štruktúru ako myelín, a ktoré môžu iniciovať auto-imunitnú reakciu. Medzi tieto potraviny patria práve mliečne výrobky, lepok a strukoviny (lúšteniny) .

Kravské mlieko tiež obsahuje nízke hladiny kyseliny linolovej, ktorá je veľmi potrebná najmä pre vývoj a činnosť nervovej sústavy, a preto sa ho neodporúča podávať ako hlavná potrava pre dojčatá.

Jelinekova diéta neodporúča jesť ani žiadne „červené mäso“ ani hydinu. Odporúča sa jesť rybacie mäso, a to tri dni v týždni.

Tiež sa odporúča jesť zelenina, ovocie a obilniny bohaté na vitamíny A, B-komplex vitamínov, C a E vitamíny. Niektorí pacienti dodržujúci bezmäsitú stravu majú nízke hladiny vitamínu B6 a vitamínu B12 (je obsiahnutý len v mäse), preto je potreba sledovať ich hladiny v krvnom sére.

Samostatnú kapitolu tvoria vitamíny skupiny D. Vieme, že u pacientov s SM je nízka hladina vitamínu D v krvi a tak ho treba cielene doplňovať. D vitamín vzniká z provitamínov aj u človeka vystavenému slnečnému žiareniu. Preto je potrebné vystaviť sa slnečnému svetlu 15 - 30 minút denne, 3-5 krát do týždňa, podľa možnosti s čím väčšou plochou odhalenej pokožky. Okrem toho je vhodné užívať vitamín D-3 alebo výživové doplnky s vitamínom D-3 v minimálnej dávke 5 000 IU (medzinárodné jednotky) na deň. Cieľom je udržiavať vysokú krvnú hladinu vitamínu D, čo je medzi 150-225 nmol/l (môže si to vyžadovať až 10 000 IU na deň). Aby sme sa vyhli predávkovaniu vitamínom D, je potrebné hladinu D vitamínu v krvi sledovať!

Tuky a oleje sú významným energetickým zdrojom v potrave. Napriek tomu je potrebná výrazná redukcia príjmu tukov a to v diéte podľa Jelineka menej ako 10 gramov za deň.

Pre zjednodušenie rozhodovania sa, oleje, ktoré sú pri izbovej teplote tekuté (výnimku tvoria palmový a kokosový olej) sú vhodné pri strave esemkára. Jednoznačne je potrebné z potravín vynechať stužené tuky a margaríny! Ideálne sú nerafinované alebo nie upravované oleje. Môžu sa užívať výživové doplnky s omega-3 a omega-6 mastnými kyselinami, čo sú zmesi „dobrých“ olejov. Tieto mastné kyseliny sú obsiahnuté v rybom mäse. Dôležitosť omega-mastných kyselín potvrdzujú údaje v literatúre, kde sa uvádza, že doplnky esenciálnych mastných kyselín samé o sebe ponúkajú možnosť asi 30% redukcie obtiaží u pacienta s SM (nie vyliečení!).

V literatúre sa v súčasnej dobe udáva optimálny pomer omega-3 a omega-6 mastných kyselín v pomere 1:5. V západoeurópskych krajinách a v USA je tento pomer omega mastných kyselín 1:15 až 1:19.

V životnom štýle je potrebné vylúčiť stres, vyhnúť sa depresívnym stavom, samote. Odporúča sa zapájanie duchovna do bežného života esemkára. I keď slovo - meditácia – znie záhadne, je to vo svojej podstate zapájanie rozumových činností do každodenných aktivít. Tieto by mali byť aspoň 30 minút denne. Nemáme na mysli „plané špiritizovanie“, ale zapájanie sa do kultúrneho života. Čítanie kníh, návštevy kín alebo divadelných predstavení, rôznych stretnutí s ľuďmi vo všeobecnosti, v SM kluboch, kostoloch... Toto všetko by sa dalo zhrnúť pod pojem duševná hygiena.

Športové vyžitie a cvičenie (ako napríklad auto-rehabilitačné zostavy, rekondičné pobyty, rehabilitácia alebo kúpeľná liečba) predstavujú veľký prínos pre zdravie a osobnú pohodu esemkára a pozitívne vplývajú na priebeh ochorenia. Dohromady tieto zistenia jasne naznačujú, že tieto zmeny životného štýlu predstavujú silný stimul pre zotavovanie sa u ľudí so sklerózou multiplex.

Zo zlozvykov, i keď všeobecne spoločensky viac menej tolerovaných, je zakázané fajčenie a pitie alkoholu. Tieto dve komodity negatívne vplývajú na priebeh SM. Treba si uvedomiť, že alkohol nie je víno a víno nie je alkohol! Striedme pitie vína môže kladne vplývať na pacienta s SM. V zahraničí sa za zdravšie považujú červené vína. Na Slovensku máme veľmi kvalitné biele vína, ktoré sa vo svojich účinkoch vyrovnajú červeným. Inými slovami povedané, je jedno, či vypijem pohárik bieleho alebo červeného vína.

Lieky a liečba je v rukách odborníkov, neurológov. U nás je najvhodnejšie sledovanie priebehu ochorenia a liečenie v SM „centrách“. Tu lekár v spolupráci s pacientom hľadá optimálnu liečbu, šitú na mieru esemkára. Lekár by mal poznať svojho pacienta, jeho potreby a ciele. Mal by poznať jeho sociálno-ekonomickú situáciu. Mal by svojho pacienta takpovediac viesť úskaliami priebehu ochorenia takým spôsobom, aby bolo čo najmenej kolízií, atakov ochorenia. Lekár by mal podľa zdravotného stavu modifikovať liečbu SM-ky.

Na tomto mieste treba povedať jednu zásadnú vec. Na základe medicíny dôkazu je zrejmé, že medikamentózna liečba je jedinou úspešnou liečbou, ktorá v laboratórnych testoch, v zobrazovacích metodikách a v klinickom obraze vykazuje zlepšenia, redukcie starých ložísk demyelinizácie, významne znižuje ataky pri relaps remitujúcej forme SM a spomaľuje progresiu ochorenia. Rehabilitácia, stravovacie návyky a dodržiavanie duševnej hygieny sa podieľajú veľkým dielom na kvalite života esemkára a sú teda súčasťou tzv. nemedikamentóznej liečby.

Pre zjednodušenie by som uviedol výživové „Jelinekovo“ desatoro esemkára.

  1. Je vhodné vyhnúť sa živočíšnym bielkovinám (okrem rýb), hlavne vylúčiť červené mäso a údeniny. Hovädzie mäso a mliečne výrobky sú zakázané.
  2. Dostatok slnka (30 minút denne) nebo Vitamín D-3 5000 IU 3 až 10x denne, podľa toho, či je pacient dostatočne na slnku.
  3. Vápnik 1000-3000 mg denne, zvlášť keď má pacient pocit mravenčenia v periférnom nerve (končatiny, tvár a pod.).
  4. Probiotiká, najlepšie s 10 miliardami aktívnych baktérií v jednej kapsle.
  5. Vitamín C 1000 mg 10 x denne. Pokiaľ sa vyskytne hnačka, dávku znížiť a pomaly zvyšovať. Na tvorbu vlastného interferónu sa odporúča najmä podávanie vnútro žilového vitamínu C.
  6. Denne cvičiť auto-rehabilitačnú zostavu, bicyklovanie, atletika.... Pri ťažkých stavoch je potrebné cvičiť s pomocou a pod dozorom druhej osoby, je vhodné mať tiež masáže pre zlepšenie cirkulácie krvi a lymfy.
  7. Duševná hygiena – veľmi dôležitý faktor (vzťahy, pozitívne myslenie, modlitba, meditácie, psychologické poradenstvo, kluby SM a pod.).
  8. 1- 2x denne je vhodný zelený čaj (mätový, echinacea, ďumbier a pod.).
  9. Je dobré piť minimálne 2 až 2,5 litre čistej nesýtenej stolovej vody (nie minerálne = viac ako 1g. solí na l liter vody).
  10. Selén – 200 až 400 ug denne (prípadne iné antioxidanty).

Ako som už spomenul, destiláty a alkoholické nápoje sú zakázané, tiež pivo (obsahuje maltózu a glutén, ktoré sú pri SM zakázané). Pri víne je akási drobná „úľava“. Víno je šťava z hrozna konzervovaná kvasením. Obsahuje minerály, vitamíny, enzýmy, cukry… Zistilo sa, že pitie vodou riedeného vína znižuje vnímavosť ľudí na chrípkové ochorenia (kanadskí vedci) a v lete výrazne zaháňa smäd. Odporúča sa piť tzv. obrátený strik – jeden deciliter vína a dva decilitre vody. Koncentrácia alkoholu v takomto nápoji je nízka a nie sú tým ovplyvnené mozočkové funkcie. Pri športovej streľbe je malá dávka alkoholu dokonca považovaná ako doping...

Fajčenie (tabakizmus, fumátorstvo) je celospoločensky diskutovaný problém. Fajčenie nie je človeku prirodzená činnosť, i keď si to fajčiari namýšľajú. Nie je snáď medicínsky odbor, ktorý by fajčenie toleroval. Zistilo sa, že fajčiari trpia na SM dvakrát častejšie ako nefajčiari. Čo sa týka výskytu demyelinizácii v detskej populácii, zisťujeme tiež väčší výskyt ochorení u detí rodičov, z ktorých aspoň jeden z nich fajčí. Teda aj pasívne fajčenie je rizikovým faktorom pre vznik demyelinizácie u detí a zrejme pasívne fajčenie bude mať i vplyv na priebeh SM u dospelých.

Slovo na záver

Z toho, čo sme si teraz povedali vyplýva, že strava a životný štýl majú vplyv na výskyt a priebeh takého zradného ochorenia, akým skutočne sclerosis multiplex je. Posúdenie možnej súvislosti vzájomného ovplyvňovania sťažujú metodické problémy. Máme len málo prospektívnych štúdií. Autori skôr odkazujú svoje pozorovania na epidemiologické prierezové štúdie a prípadové štúdie. Keďže neexituje „uniformný pacient“, neexistuje ani jednoduché a priamočiare riešenie problému. Výsledky prípadových štúdií sú naviac veľmi rozličné a rôznorodé. Na ich základe bolo určených mnoho rôznych faktorov, ktoré by mohli mať súvislosť s SM, je však otázne, či ich môžeme generalizovať. Individuálnu skúsenosť nemôžeme merať štandardnými objektívnymi metódami. Je však jasné, že akákoľvek správa o úspechu pri liečbe SM vyvolá určitú nádej a pozornosť. A je potrebné takúto skúsenosť overiť, predovšetkým, či je bezpečná a účinná.

Alternatívne metódy liečby (liečba inými prostriedkami a možnosťami ako je oficiálny medicínsky postup) sa vyznačujú tým, že väčšinou nemajú vzťah k tomu, čo veda vie o príčine akéhokoľvek ochorenia, SM nevynímajúc. Treba preto pri každej metóde identifikovať riziká a prospech uvažovaných liečebných metód. Alternatívne metódy pri liečbe SM nie sú vo väčšine prípadov vyskúšané a overené.

Zmena životného štýlu a stravovacích návykov pri dodržaní liečby odborníkmi na SM nie je alternatívnou liečbou. Je to doplnok liečby s uplatnením získaných benefitov pre pacienta a jeho rodinu.

Novo diagnostikovaní pacienti s SM majú nutričný (výživový) stav porovnateľný s ostatným obyvateľstvom. Naopak, medzi ťažko postihnutými pacientmi alebo pacientmi s dlhšie trvajúcim ochorením je väčší podiel pacientov s malnutríciou až karenciou (zlou výživou až nedostatkom určitých živín), často na úrovni podvýživy. Nedostatočná výživa môže mať negatívny vplyv na symptómy SM a býva tak ľahko ethiologickým „spoluručiteľom“ obtiaží pacienta, na ktorý sa zabúda.

Strava pri SM by mala byť racionálna, kaloricky primeraná, vyvážená, chutná a pestrá tak ako nám to Swankova a Jelinekova diéta načrtli. Viem, že osvojenie filozofie života pacienta s SM a jeho rodiny, navrhovanej profesorom Jelinekom, je veľmi ťažké a v našej spoločnosti dokonca veľmi sťažené. Diétne stravovanie je „regula“, ktorú je potrebné dodržiavať mesiace až roky, kým sa dostavia prvé výsledky v zlepšení zdravotného stavu. Pevne verím, že sa mnohí dajú na túto cestu a vytrvajú vo svojom ťažení. Držím Vám palce.

Kto je prof. Roy Swank M.D.?

Dr. Roy Swank bol americký lekár, ktorý sa narodil v roku 1909 a zomrel v roku 2008. Bol to neurológ, ktorý v päťdesiatych rokoch minulého storočia začal skúmať výskyt SM v Kanade, USA a v Európe - v Nórsku a vo Švédsku. Zisťoval, ako sa obyvateľstvo týchto štátov stravuje a aký je výskyt SM medzi obyvateľmi. Došiel k záveru, že tam, kde ľudia jedia viac nasýtených tukov, tam je vyšší výskyt ochorenia. V roku 1950 zostavil diétu s nízkym obsahom nasýtených tukov (10-15 g) a nenasýtených tukov (20-40 g) za deň. Diétu ponúkol svojim pacientom, ktorí ju, ako uvádza vo svojich písomnostiach, dodržiavali 34 rokov a nemali pri porovnaní s ostatnými – čo diétu nedodržiavali - toľko problémov, alebo ich nemali vôbec.

Svoje výskumy (na tú dobu revolučné) publikoval v Archives of Neurology. Výsledkom jeho prelomového výskumu bolo, že pokiaľ bola SM diagnostikovaná včas a pacient hneď prešiel na ním ponúknutú nízkotučnú potravu, má pacient 95% šancu, že SM nebude zhoršovať jeho zdravotný stav alebo sa budú príznaky SM v nasledujúcich dvadsiatich rokoch zlepšovať. Uvádza, že aj v skupine pacientov s SM s vážnym neurologickým deficitom môže nízkotučná strava spomaliť akceleráciu ochorenia.

Kto je prof. George Jelinek M.D.?

Ostatnú dobu sa vo vzťahu k životnému štýlu esemkára „skloňuje“ meno prof. George Jelinek,M.D. z Austrálie. Je to potomok českých vysťahovalcov. Výskyt SM v rodine bol u jeho matky a neskôr bola SM diagnostikovaná aj u neho. Výnimočnosť tohto človeka je aj v tom, že sa počas života dostal na listinu kandidátov na „muža Austrálie“ dvakrát, vždy za inú celospoločenskú činnosť. Jeho medicínskym odborom bola traumatológia a emergentná medicína, bol vôbec prvým menovaným profesorom v tomto odbore. Pracoval na univerzite v Melbourne. Publikoval vo svojom odbore viac než 150 prác v medicínskych časopisoch a získal niekoľko ocenení. Neskôr obrátil svoju pozornosť k epidemiologickým výskumom okolo prevencie SM, vrátane radu medzinárodných longitudinálnych pozorovacích štúdií. K štúdiu príčin SM ho dohnala rodinná situácia. Nebol zaťažený zabehnutým (neurologickým) myslením a praxou. Vstúpil na túto platformu s „čistou“ mysľou. Aj preto mohol nezaujato posudzovať možnosti vplyvov prostredia na SM. Napísal niekoľko kníh venovaných SM. Najviac je citovaná kniha Overcoming Multiple Sclerosis.

MUDr. Branislav Brežný

Vlastný virtuálny server od 5,65 € od WebSupport.sk

Prihlasovanie je určené iba pre správcov obsahu. Iní používatelia (napr. fóra) tu prístup zriadený nemajú.

POZOR! Každý neplatný pokus o prihlásenie je zaznamenaný.