Takto pred rokom sme písali o tom, aké zvyky a tradície máme na Slovensku počnúc Adventom a končiac sviatkom Troch kráľov. Veľmi zaujímavé je však sledovať, ako tieto sviatky prežívajú v iných krajinách po celom svete. Tak sa teraz poďme spolu do niektorých z nich pozrieť...

Česko

U susedných Čechov sú, podobne ako u nás, Vianoce sviatkami rodiny, keď sa pod jednou strechou stretne celá rodina. Ľudia sa od rána postia, aby večer uvideli "zlaté prasiatko" v podobe šošovicovej, zemiakovej alebo rybacej polievky, mäsového pokrmu alebo ryby a iných dobrôt, ako sú vianočky, "kuba" z krúpov a cesnaku. Cez deň sa zdobí stromček, aby pod neho mohol večer Ježiško priniesť darčeky a pri stromčeku všetci spievajú koledy. Tradíciou je po slávnostnej večeri priečne rozrezať jablko - predpovedá sa tak budúcnosť. Ak jadierka vytvárajú hviezdu, znamená to šťastie a zdravie, obraz kríža nosí nešťastie.

Nemecko

Tradícia vianočných trhov, už tak populárnych aj na Slovensku, má svoje počiatky práve v Nemecku, pričom v mnohých nemeckých mestách sa tieto trhy konávajú už od čias stredoveku. Najväčšej popularite sa tešia trhy v Kolíne nad Rýnom a v Norimbergu, ktoré sú plné čarovných drevených chalúpok, farieb, lahodných vôní a podmanivých chutí.

Otváranie adventných kalendárov a čokoládových bonbónov - to je zvyk v prvý adventný deň. Prvým poslom Vianoc je Mikuláš, ktorý 6. decembra do vyčistených topánok dáva darčeky. Na tie ďalšie si musia deti počkať až do Štedrého večera. Obdarováva ich nielen Ježiško, ale i vianočný duch menom "Weinachtsmann". Má ryšavé fúzy a bradu. Nosí plášť s kapucňou a cestuje na osedlanom divokom vetri. Obľúbeným jedlom je pečená hus a tradične sa podávajú aj sladké ovocné kompóty. Na niektorých stoloch nechýba pečená klobása a zemiakový šalát alebo kapor.

Poľsko

Na vianočnú vigíliu (Štedrý večer) sa podávajú len bezmäsité jedlá. Oficiálne je 24. december pôstnym dňom, ale tradičných 12 jedál slávnostnej tabule je garanciou, že nikto nebude hladný. V mnohých poľských rodinách sa pridáva na štedrovečerný stôl o jeden príbor navyše pre náhodného návštevníka alebo hladného pútnika.

Keď sa potom na oblohe objaví prvá hviezda, sadajú si k stolu. Pán domu rozdáva oblátky a podáva sa dvanásť chodov symbolizujúcich 12 mesiacov v roku. Hlavný chod - rybu vystriedal pečený moriak a rybaciu polievku nahradil boršč z červenej repy alebo kapustnica s hríbmi. Tradičným vianočným pokrmom sú tiež makové pupáky.

Podľa poľskej legendy dokážu zvieratá v noci z 24. na 25. decembra hovoriť ľudskou rečou.

Rakúsko

Tradíciou Rakúšanov sú ručne vyrábané ozdoby na stromček, výroba jasličiek a betlehemov, svietnikov a vencov. Taktiež svorne očakávajú príchod sv. Mikuláša, ktorý deťom rozdáva predovšetkým sladkosti a ovocie. Podľa ľudovej povery, režú na sviatok svätej Barbory čerešňové konáriky a dávajú ich za okná. Komu "barborka" vykvitne na Štedrý deň, ten bude mať po celý nadchádzajúci rok šťastia a hojnosti.

Keď na Štedrý večer zazvoní zvonček, je čas ísť k stromčeku a rozdávať darčeky, ktoré otvára hlava rodiny. Tradičným pokrmom sú ryby, bravčové rezne, ale i zajac a sladká kukuričná kaša s hrozienkami a jablkami poliata čerešňovým likérom.

Rusko

V Rusku sú Vianoce najdôležitejším sviatkom len pre kresťanov. Zvyšok populácie uprednostňuje Nový rok. Príčinu treba hľadať v minulosti. Komunisti po nástupe k moci potláčali prejavy náboženského života a Vianoce ako oficiálny sviatok zanikli. Zákazom padla za obeť aj tradičná vianočná jedlička. Zelenú dostala až v roku 1935, no len ako ozdoba domácností pri príležitosti osláv Nového roku. Zmena sa nevyhla ani hviezde, ktorá stromček zdobila. Tradičnú nahradila komunistická päťcípa hviezda. Zvyk zdobiť jedličku na Nový rok pretrval do súčasnosti a aj darčeky si ľudia rozbalia 31. decembra. Pre ateistov a ateistky je preto najväčším sviatkom práve koniec roka.

Väčšina veriacich Rusov a Rusiek sa hlási k pravoslávnej cirkvi. Pravoslávne vianočné sviatky v Rusku sa podľa juliánskeho kalendára oslavujú o 13 dní neskoršie než vo väčšine Európy. Začínajú sa 28. decembra pôstom, počas ktorého sú z mäsových jedál povolené len ryby. Vianoce sa oslavujú 7. januára. V kostoloch sa po celý deň konajú omše, posledná je polnočná. Najväčšiu slúži v moskovskom Chráme Krista Spasiteľa hlava cirkvi – patriarcha.

Typické vianočné menu pozostáva z plnených pirohov a im podobných varenikov, nejakého vegetariánskeho pokrmu, ryby, sladkých zákuskov a ovsenej kaše. Na stole nechýba ani čaj a vodka. Základ novoročnej hostiny tvorí pečená bravčovina s chrenom.

Darčeky nosí Dedo Mráz, pomáha mu jeho vnučka Sneguročka. Vo väčších mestách existujú firmy, ktoré poskytujú zvláštnu službu – návštevu profesionálneho Deda Mráza aj s pomocníčkou.

Rumunsko a Moldavsko

Pravoslávni veriaci začínajú prísny pôst už 15. novembra, ktorý dodržiavajú až do polnoci z 24. na 25. decembra. Nejedia mlieko, syry, mäso ani vajcia. Bez vajíčok a mlieka vedia aj piecť. Pravoslávni aj katolícki veriaci majú Štedrú večeru až v noci, keď sa vrátia z polnočnej omše. Na sviatočnom stole býva pečené a grilované mäso, klobásy, zemiaky smažené na oleji, podľa toho, kto si čo môže dovoliť. Nechýba tradičný koláč „kozonak“, čo je vlastne naša vianočka, len má pozdĺžny tvar. Žiadny sviatok nesmie byť bez kapustného listu, do ktorého zabalia mäso a ryžu. Ryba sa v týchto končinách s Vianocami nespája, zemiakový šalát však áno. Rumuni ho ale pripravujú na iný spôsob – s kuracím mäsom a zeleninou.

Polievku na Vianoce nejedia, na miesto nej sa podáva množstvo predjedál. Jedným z nich je v oboch krajinách huspenina, obyčajne z kohúta alebo moriaka. V Moldavsku je slávnostnou polievkou boršč s mäsovými haluškami.

V Rumunsku majú veľmi silnú tradíciu koledy. Deti začínajú koledovať od domu k domu 24. decembra, za to dostávajú ako výslužku rôzne dobroty alebo nejaké drobné. Koledovanie trvá až do Troch kráľov 6. januára. Na Nový rok je zvykom chodiť po domoch s vinšom, pre šťastie miestni rozhadzujú na dvoroch aj v domoch zrnká ryže, pšenice alebo jačmeňa. Darčeky si Rumuni dávajú až ráno 25. decembra. Vianočný stromček býva v kostoloch, v domácnostiach podľa finančnej situácie.

Bulharsko

Od roku 1968 sa v Bulharsku Štedrý večer oslavuje 24. a Vianoce 25. decembra. Vianočné sviatky sa slávia až do Troch kráľov. Oslavy týchto sviatkov majú dlhú a bohatú tradíciu. Vianočné darčeky rozdáva Dedo Koleda v noci zo Štedrého dňa na prvý sviatok vianočný. Darčeky sa ale rozdávajú aj na Troch kráľov. Na Vianoce nesmie chýbať v izbe žiadnej bulharskej rodiny stromček a slama, ktorá má pripomínať chudobu chlieva, kde prišiel na svet malý Ježiško.

Tradične sa na bulharskom vianočnom stole objavuje nepárny počet pôstnych jedál: osúch, fazuľová polievka, plnená paprika, plnený kapustný alebo viničový list, varené žito, tekvicový závin - tikvenik, kompót zo sušeného ovocia - ošaf. Na stôl sa obyčajne pridáva aj med, orechy, cesnak, aby chránili pred zlými silami, a čerstvé ovocie. Zo sladkého kysnutého cesta sa pečú kruhovité koláče podobné našim štrúdľam. Je v nich tvaroh, syr a vajcia a volajú ich „banica“. Po večeri sa stôl neuprace, aby cez noc mohli najesť aj zosnulí. Aby bola bohatá úroda, na konci večere všetci stávajú od stola naraz.

O polnoci sa na cestu vydávajú koledníci, ktorí navštevujú každý dom a spievajú piesne s prianím rodinného šťastia a blahobytu. Domáci sa im za koledu odvďačia mäsom, múkou, vínom, slaninou, fazuľou, ba i peniazmi. Na druhý deň sú zabíjačky. Pôst sa skončil, už sa môže jesť všetko.

Belgicko

V Belgicku je 24. december čase Vianoc sa organizuje Vianočný pivný festival v Essene, na ktorom sa podávajú zimné druhy piva a Festival ľadových sôch v Bruggách.

Taliansko

Vianočné obdobie sa v Taliansku začína osem dní pre Vianocami, 17. decembra, a trvá do 6. januára, sviatku nazývaného Epifania (Sviatok Troch kráľov). Počas tohto osemdňového obdobia, ktoré nazývajú Novéna, chodia deti od domu k domu a koledujú. Uctievajú si tým cestu pastierov k jasličkám.

Keďže jednotlivé regióny Talianska sú veľmi rozmanité, je ťažké identifikovať tradičnú taliansku slávnostnú večeru. Niektoré jedlá však zostávajú rovnaké. Ryba zostáva hlavným pokrmom. Väčšina vianočných koláčov a sladkostí obsahuje oriešky a med, ktorými sa ctí plodnosť zeme, a ktoré majú zároveň osladiť nový rok. Typickým vianočným koláčom je Panettone s kandizovaným ovocím.

Darčeky v Taliansku rozdáva Befana, strapatá čarodejnica, ktorá prichádza až v predvečer Troch kráľov (6. januára). Lieta na metle a necháva dobrým deťom vo vianočných ponožkách sladkosti, a uhlie tým, ktorí neposlúchali. Legenda hovorí, že Traja Králi sa zastavili v dome Befany, aby sa spýtali na smer k jasličkám, v ktorých sa narodil malý Ježiško. Befana netušila, koho to vlastne hľadajú a s nedôverou odmietla ich ponuku sprevádzať ich. Keď odišli, rozmyslela si to a chcela sa k nim pridať, no stratila sa. Zastavovala potom každé dieťa, ktoré cestou stretla a dala mu sladkosť dúfajúc, že jedno z nich je malý Ježiško, o ktorom cudzinci hovorili. Každý rok teda pokračuje v hľadaní a cestou necháva dobrým deťom darčeky.

Francúzsko

Vianoce sú pre Francúzov taktiež rodinným sviatkom. Deti veria, že darčeky im prináša stromček na Štedrý deň večer, keďže darčeky sú priviazané papierovými stuhami o stromček. Večera je výnimočne slávnostná a gurmánska. Predjedlami sú dary mora a hlavným jedlom je pečený moriak s gaštanovou plnkou a lanýžovou pastou a kurčatá so zeleninovým šalátom, paradajkami a olivami, ale tiež pečená hus na divoko. Okrem klasických sladkých dezertov sa podáva čokoládová saláma a roláda v podobe vianočného polena. Keď sa večera pretiahne dlho do noci, darčeky sa rozdávajú až na druhý deň ráno.

Chorvátsko

Vianoce sú pre Chorvátov najdôležitejším sviatkom v roku. Darčeky im na Štedrý večer nosí Ježiško a v tento deň sa dodržiava pôst. Dobrovoľné hladovanie si vynahradia o deň neskôr, v prvý sviatok vianočný. Na stole nechýba bravčové mäso a putica - bohato zdobená bábovka.

Španielsko

Vďaka silnej katolíckej tradícii sa Štedrá noc a Prvý sviatok vianočný v krajine Pyrenejského polostrova oslavuje v úzkom rodinnom kruhu, zatiaľ čo Silvester je časom stretnutí s priateľmi. Dva dni pred Štedrou nocou sa konáva aj slávnostné losovanie lotérie, ktoré sa stalo dôležitým vianočným rituálom. "Lotería de navidad" je najstaršou a najväčšou lotériou sveta. Miliardové sumy sa 22. decembra rozdelia do množstva menších výhier.

Hlavným pokrmom 24.decembra býva jahňacina, prípadne moriak, a za tým nasleduje pestrá ponuka sladkých dezertov. Aby ste si zaručili šťastie na celý nasledujúci rok, musíte po odbití polnoci na Silvestra zjesť 12 bobuliek (jednu za každý mesiac v roku) hrozna skôr, než odbije 12 úderov zvona na námestí Puerta del Sol v Madride. Vianoce sa v Španielsku končia slávnostnou procesiou na Troch kráľov 5. januára a na druhý deň sa otvárajú darčeky.

Japonsko

V Krajine vychádzajúceho slnka sú vianočné sviatky predovšetkým prípravou na vstup do nového roka, preto sú spojené s veľkým upratovaním. Zaujímavosťou je, že od 70. rokov a použitia reklamnej kampane „Vianoce=Kentucky“ spoločnosti Kentucky Fried Chicken, sa práve tieto kuracie pokrmy stali súčasťou mnohých domovov na Štedrovečernú večeru. Viacerí Japonci si menu svojej obľúbenej reštaurácie bežne objednávajú aj s dvojmesačným predstihom. Silvester je v japončine známy pod menom „Omisoka“ a v tento deň sú najtradičnejším jedlom cestoviny – symbol dlhovekosti.

Fínsko

Krajinu tisícich jazier by sme pokojne mohli označiť za jednu z najvianočnejších vôbec. Pýtate sa prečo ? Pretože vo fínskej dedinke Rovaniemi žije, podľa oficiálnych zdrojov, sám Santa Claus. Jeho dedinka zahŕňa všetko - od sobov, cez továreň s hračkami, či Santovu kanceláriu, kde rieši všetky žiadosti o darčeky. Inak sú Vianoce vo Fínsku spojené s mnohými ozdobami, vianočným stromčekom a dekoráciou vytvorenou z pšeničných klasov a ovocia, ktorá sa v záhradách zanechá pre hladné vtáčie druhy.

... a na záver už iba prianie: šťastné a veselé, pokojné a radostné, milostiplné a požehnané... prežitie tých našich = vašich pravých slovenských vianočných sviatkov!

Zdroj: internet
Pripravila: BK

Vlastný virtuálny server od 8,77 € od WebSupport.sk

Prihlasovanie je určené iba pre správcov obsahu. Iní používatelia (napr. fóra) tu prístup zriadený nemajú.

POZOR! Každý neplatný pokus o prihlásenie je zaznamenaný.