Pochádzam z malebnej dedinky Sebechleby, ležiacej v rázovitom kraji Hont, blízko kúpeľov Dudince. Názov vám určite pripomenie veľkého huncúta z dejín – Geľa Sebechlebského. Ale aj slávnych muzikantov Sebechlebských hudcov. Ich meno je zachované: dychová hudba pod vedením môjho brata, ktorá reprezentuje obec, sa nazýva takisto. Ešte podotknem, že je známa vinohradníctvom a krásnym krojom, dedičstvom našich starých mám, ktorý zachováva aj mladšia generácia.

Svoje detstvo a mladosť som prežila v Sebechleboch so svojimi rodičmi, starými rodičmi a bratom. Spomínam často na toto obdobie a hlavne na čaro Vianoc. Aj tie tohtoročné sa blížia, preto vám chcem opísať , ako sme Vianoce pripravovali kedysi.

Stromček sme postavili pár dní pred Štedrým dňom. Ozdobený bol skromne, ale pre nás deti sa ligotal a v našich očiach žiarili plamienky šťastia. Nesmeli na ňom chýbať salónky, vtedy fondánové. Hoci boli tvrdé, tajne sme ich vyberali zo šuchotajúceho papierika. Starká s mamou pripravovali večeru. Počas celého dňa sa dodržiaval pôst. Rozvoniavajúca kapustnica nám dráždila chuťové poháriky. Hoci kedysi sa varila len taká redšia, volala sa kyseľ. Dnes ju varíme hustejšiu, ochutenú sušenými hríbmi a slivkami. Starká upiekla chlebík v murovanej peci, zároveň aj opekance a koláče – makové, tvarohové aj orechové. Mama upiekla medovníčky a piškótový koláč s bielkovou penou a čokoládovou polevou. Ten sme milovali nadovšetko. Opekance sa pripravovali tesne pred večerou. Zaparili sa vriacou vodou a posypali makom. Osladili medom. Rybie filé bolo vyprážané v trojobale. Zajedali sme ho tým neskutočne dobrým chlebíkom. Pred štedrou večerou sme sa zúčastnili pobožnosti, aby sme celým srdcom prijali to svetlo, ktoré malo zažiariť.

Celá rodinka sme zasadli k štedrovečernému stolu. Bolo na ňom pripravené všetko jedlo, ktoré sme mali požívať. Od stola sa počas večere nesmelo vstať. Po krátkej modlitbe sme dostali sušenú slivku, orech a kúsok cesnaku. Potom oplátky poliate medom. Konečne sme zahnali hlad z celého dňa. Kapustnica... ryba... opekance... toho sme ani nevládali skonzumovať toľko, ako sme pomýšľali. Starký nám nalial za kalíštek červeného vínka, aby sme boli zdraví. Dospelí si dopriali pravej slivovice.

Ako všetky deti, aj my sme sa tešili na darčeky. Hoci boli skromné... pančušky, ponožky, pre mňa najvzácnejšia kniha a pre brata stavebnica. Po večeri sme išli koledovať po najbližšej rodine. Dostali sme jabĺčko ozdobené korunkami. No a potom sme čakali na polnočnú. To bol pre nás ten okamih, na ktorý sa nedá zabudnúť. Biela krajina, vŕzgajúci sneh, vôňa jedličiek, miešajúca sa s vôňou kadidla.... a polnočné zvony... viedli nás tam, kde bude zvestované narodenie Ježiška.... do Božieho chrámu.

Vydala som sa za milovaného muža, odišla som z rodičovského domu. Porodila som 5 detí. Všetkým, okrem jedného, z ktorého sa stal malý anjelik, som pripravovala Vianoce, navlas rovnaké tým mojím. Možno však o niečo bohatšie. Dodnes zostávam verná tradíciám mojej mamy a starých mám. Snažím sa stále vytvárať to teplo a vôňu domova, aby aj po mne zostalo to pekné, voňavé, láskyplné obdobie.

Nad krajinou zažiari hviezda
A v nás prebudí ten jas
vianočných krás.
Na svete sú miesta
prebúdzajúce v nás
dobro, šťastie...
Buď sám sebou.
V zrkadle obraz
Chyť do dlane
Tou láskou vernou
obdaruj... a povedz: teraz
a navždy Ťa budem milovať.

Anka Očenášová

Vlastný virtuálny server od 5,65 € od WebSupport.sk

Prihlasovanie je určené iba pre správcov obsahu. Iní používatelia (napr. fóra) tu prístup zriadený nemajú.

POZOR! Každý neplatný pokus o prihlásenie je zaznamenaný.