Už ani neviem, kedy začala vedeckotechnická revolúcia. Ba ani neviem presne čo toto slovné spojenie znamená.. Slovo „revolúcia“ (podľa náučného slovníka) je hlboká kvalitatívna zmena v spoločensko-politických vzťahoch, prechod od starého (politického) usporiadania k novému. Pojem revolúcia sa používa aj vo význame: zvrat, obrat, základná - podstatná zmena, vznik novej kvality v určitom bode vývojového procesu. Základom vedeckotechnickej revolúcie boli zmeny v polovici 19-teho storočia, ktoré nastali vplyvom množstva prevratných objavov vo vede a tieto objavy sa premietali do bežnej praxe. Kým v minulosti to boli „skoky“, v súčasnosti je to niečo, čo mi pripomína rýchlo tečúcu rieku. Jeden objav v rýchlosti streda druhý, vedomostí je stále viac a viac. Takže, kým v minulosti tu boli poly historici, čo vedeli „všetko“, dnes sú tu ľudia veľmi úzko špecializovaní vo svojom odbore. Veda akoby exponenciálne chŕlila nové poznatky, a čo je veľmi dôležité, hneď sa využívajú v praxi.

Už nás ani neudivuje, že sa v dnešnej dobe objavujú správy o používaní robotov vo výrobných linkách, často pracujúcich presnejšie a precíznejšie ako človek. Vídame „inteligentné roboty“, ktoré vedú konverzáciu, hrajú rôzne spoločenské hry, vykonávajú pracovné úkony v domácnostiach….

Ostatnú dobu sa vedcom podaril vývoj umelého neurónu, ktorý by fungoval podobne ako skutočné neuróny v mozgu. Využiť ich možno v súčasnosti pri predpovedi počasia, analýze vzájomných súvislostí medzi dátami, ale aj pri finančných operáciách.

Vedci sa už niekoľko desaťročí pokúšajú využiť takzvané materiály s fázovou zmenou, ktoré by im za pomoci umelých neurónov umožnili vytvoriť skutočnú umelú inteligenciu. Švajčiarskemu tímu vedcov sa podarilo vytvoriť umelé neuróny s nepravidelnými akčnými potenciálmi, ktoré ukladajú a spracovávajú údaje pomocou materiálov s fázovou zmenou.

Objavili sa nové pamäťové techniky, vrátane kolokovanej pamäte a prvého uloženia troch bitov na bunku v pamäti fázovej zmeny. Teraz máme už materiály, ktoré majú nové vlastnosti umelých neurónov postavených na fázovej zmene, ktoré dokážu vykonať niekoľko jednoduchých výpočtových úloh. Medzi takéto jednoduché výpočtové úlohy patrí napríklad odhaľovanie súvislostí medzi dátami, samostatné učenie sa, vyššia rýchlosť spracovávania údajov súčasne pri nízkej spotrebe energie.

Výsledky tohto výskumu IBM publikoval aj prestížny vedecký časopis Nature Nanotechnology. V tomto článku sa hovorí aj o telluride germánia a antimónu, z ktorých sú umelé neuróny vyrobené. Pre laika nič nehovoriace prvky, ale tvoria materiál, ktorý je jedným zo základných materiálov použitých pri výrobe Blu-ray diskov. Blu-ray alebo Blu-ray Disc (BD) je formát digitálneho optického disku, ktorý je schopný ukladať hodiny videa vo vysokom rozlíšení (HD). Rýchlosť ukladania je až 60 snímok za sekundu. Hlavná aplikácia na spotrebiteľskom trhu Blu-ray je médium pre video materiál, ako sú celovečerné filmy. Pre komerčné účely sa CD disk dostal na trh v roku 2000. Teraz máme už štvorvrstvové disky!

Na tomto mieste si treba uvedomiť, že umelé neuróny fungujú podobne ako neuróny v skutočnom mozgu Zaujímavosťou je, že umelé neuróny nie sú schopné uchovávať digitálne informácie. Fungujú len analógovo, rovnako ako prepojenia v skutočnom mozgu. Vďaka chemickej reakcii, ktorú pri umelých neurónoch spúšťa séria elektrických impulzov je možné použiť jediný neurón na to, aby v reálnom čase odhalil vzorce a vzťahy v reťazcoch dát založených na udalostiach. Napríklad v rámci internetu vecí môžu senzory zhromažďovať a analyzovať veľké objemy dát o počasí za účelom rýchlejšej tvorby predpovedí počasia. Takéto neuróny môžu napríklad pomôcť odhaliť nezrovnalosti pri finančných operáciách. Túto „zručnosť“ umelých neurónov využívame v praxi už v tejto dobe.

Umelé neuróny majú veľmi vysokú životnosť. Vydržať by mali niekoľko miliárd spínacích cyklov, čo po prepočte znamená niekoľko rokov ich aktívneho fungovania. Energia potrebná na aktualizáciu každého neurónu je nižšia ako päť pikojoulov a ich priemerný výkon je 120 mikro-wattov.

Takzvané kognitívne počítačové systémy, či inak povedané počítače so schopnosťou zdokonaľovať sa a učiť sa, môžu byť v budúcnosti nenahraditeľným pomocníkom nie len pre lekárov, ale aj pre fyzikov, chemikov alebo výskumníkov vo farmaceutickom priemysle a pod.

V súčasnosti superpočítač Watson sa naučil porovnávať zdravotnú dokumentáciu s vedeckou literatúrou a s najnovšími výskumami. Lekárom tak pomôže pri diagnostike komplikovaných chorôb. Máme (výskumné) programy, ktoré umožňujú analýzu dát zobrazovacích techník (RTG, CT, MRI) a diagnostikujú zmeny napríklad na mozgu a rádovo v sekundových intervaloch vyhodnotia podstatne presnejšie scany ako lekár, ktorý potrebuje na diagnostiku rádovo desiatky minút, v prípadoch menej častých výskytov ochorení sa musí poradiť s atlasom zobrazení chorôb, čo predlžuje čas na diagnostiku. A počítač to má „hneď“!

V týchto týždňoch prenikla na verejnosť správa z Veľkej Británie, kde študenti práva vypracovali počítačový program pravdepodobnosti výsledku súdneho procesu (jedným zo študentov je aj Slovák). Porovnanie výsledku pravdepodobnosti vypočítanej počítačom a predpokladaného výsledku súdneho konania vypracovaného právnikmi, s výsledkom ukončeného súdneho konania, bolo veľmi zaujímavé: počítač určil správne výsledok konania v 82%, právnici boli úspešní v 23%. Ak sa výskum tohto programu posunie do oblasti inteligentných umelých neurónov, môžeme sa dočkať, že právne spory budú viesť počítače…

Superpočítač Watson už napísal aj vlastnú kuchársku knihu s netradičnými receptami. V nedávnej minulosti napríklad navrhol niekoľko netradičných receptov na pokrmy. Jedlá, ktorých ingrediencie počítač navrhol, predtým nikto nepoznal. Napriek tomu by mali byť mimoriadne chutné, keďže superpočítač vychádzal z rozsiahlych analýz miliónov receptov, surovín a ich chemického zloženia, ako aj psychológie ľudských očakávaní.

To, že používame v chirurgii rôzne „roboty“ riadené lekárom, je známe dlhšiu dobu. Naďalej sa zdokonaľujú a často pracujú jemnejšie a šetrnejšie ako samotní lekári. Toto sa deje na pacientovi, ktorý bol diagnostikovaný lekárom. Avšak umelá inteligencia bude pomáhať lekárom už pri určovaní správnych diagnóz. Bude sa takto navrhovať liečba, liečebné postupy a rehabilitačné plány. Počítač bude v budúcnosti viesť dialóg z pacientom, vyhodnotí zdravotný stav, naordinuje vyšetrenia, uzavrie diagnózu pacienta, napíše mu lieky…

Je len otázka, kde sa stratil človek. Ako bude lekár narábať s „počítačovou“ diagnózou. Kto bude niesť za určenie diagnózy zodpovednosť: lekár?, počítač?, programátor?, zdravotnícke zariadenie?… A kto bude niesť eventuálny finančný postih pri liečebnom nezdare? (Obdobné otázky sú pri uvádzaní do praxe automobilu riadeného počítačom, teda bez šoféra…)

Aj ostrieľaní lekári s dlhoročnou praxou môžu pri diagnóze choroby pochybiť. Známy je „pokus“ lekárov v bývalom Československu. V Karlových Varoch na medzinárodnom internistickom kongrese dali vyšetriť desiatim profesorom z celej Európy toho istého pacienta. Výsledok diagnostiky bol zaujímavý: iba traja profesori dali na prvé miesto najzávažnejšiu diagnózu pacienta! Ostatní sa mýlili? Nie. Ale považovali iné ochorenie za najväčší problém pacienta a tomu sa chceli venovať. A to je tá jemnosť v rozhodovaní, ktorá nie je stroju či počítaču vlastná. Strojom chýba živočíšne teplo, akýsi cit, niečo, čo medicínu robí ľudskou. Napriek omylom. Stroj nemá empatiu, stroj nechápe zložitosť bytia najmä v emočnej oblasti.

A preto sa pýtam: Quo vadis! - človeče. Kam ideš? Kam speješ? Nestratí sa človek ako bytosť v ríši strojov a prístrojov? A čo umelá inteligencia - neporazí v boji o nadvládu a o moc človeka?

Máme sa na čo tešiť?

Mnoho otázok, a málo odpovedí. Predpovedať budúcnosť nie je ľahké. Nechajme sa teda prekvapiť.

MUDr. Branislav Brežný

Prihlasovanie je určené iba pre správcov obsahu. Iní používatelia (napr. fóra) tu prístup zriadený nemajú.

POZOR! Každý neplatný pokus o prihlásenie je zaznamenaný.