Chcel by som vám trochu opísať, čo sa v našom klube udialo v roku 2017. Bol to rok ako každý iný, no udiali sa aj niektoré veci, ktoré ma mrzeli až tak, že som rozmýšľal aj nad koncom môjho „predsedovania“. Myslel som si, chyba je vo mne. Týka sa to aj odchodu niektorých členov z klubu.

Ale poďme od začiatku. Začiatkom roka sme si urobili revíziu a tým sme uzatvorili rok 2016 po finančnej stránke. Bol som rád, že odkedy ma zvolili za predsedu nášho klubu, je hospodárenie v poriadku, čo v minulosti nebolo pravidlom. Naše prvé klubové stretnutie bolo v marci - bola to výročná schôdza. Zima bola tuhá, mrzlo až zamrzlo vodovodné potrubie klub bol zavretý, bez vody sa nedá fungovať. Nevedeli sme, či stihneme termíny na daňovom úrade, či výročná schôdza stihne schváliť účtovnú závierku. Daňové priznanie musíme podávať pretože každoročne nám mesto poskytuje dotáciu pre náš klub. Nakoniec všetko dobre dopadlo, všetko sme stihli, všetko čo je potrebné pre činnosť klubu sme si odsúhlasili a mohla sa začať klubovú činnosť.

Klub pokračoval (ako každoročne) jarnou klubovou rekondíciou formou predĺženého víkendu. Myslím si, že dva krát ročne je to pre našu diagnózu užitočnejšie, ako jeden krát na týždeň. V roku 2017 prebehla 6.- 9. apríla a tí, čo sa zúčastnili (pokiaľ viem) boli spokojní a tešili sa na jesennú rekondíciu. Mali sme jediné prianie – počasie - aby bolo teplo, aby bol otvorený aj vonkajší bazén. My - čo neplávame - sme sa tešili na bowling, veď v takejto zostave sa nezídeme hocikedy. Po návrate sme začali pripravovať „Deň slnečníc“, tiež sa každoročne zúčastňujeme tejto dobrovoľnej akcie, pri ktorej spolupracujeme so Slovenským zväzom SM. Mojím názorom je, že je potrebné zviditeľniť sa na verejnosti, že aj my ľudia s SMkou sme medzi nimi a že to nie je len o financiách, čo si veľa ľudí myslí. Na ďalšom klubovom stretnutí sme mali naplánovanú klubovú opekačku, na ktorej sa podávali domáce klobásky a hurky. Nás vozičkárov obslúžili členovia klubu, ktorí sú vlastne zdraví - sú to sympatizanti klubu. Niektorí mi vytýkali takýto členov, ale treba si vyskúšať aké to je byť bezmocný, nemôcť chodiť, my potrebujeme členov ochotných pomôcť.

Takto ubehla polovica roka, ani sme sa nenazdali a bolo leto. Pre nás bolo kruté, teploty stúpali nad 30°C, čo spôsobovalo pre niektorých problémy, nedalo sa ani vyjsť z domu, nieto ešte ísť do klubu, už na opekačke sme niektorí potrebovali ventilátor. Aj preto sme museli zrušiť klubové stretnutia až kým sa počasie nezlepší. To sa stalo v septembri, a mohol naplánovaný športový deň s gulášovým posedením prebehnúť. Ako prebehol som už opisoval. V septembri sme absolvovali aj druhú víkendovú rekondíciu. Pre účastníkov myslím dopadla ako vždy v pohode. Znovu sme si užili stretnutia, rozhovory, prechádzky, v neposlednom rade procedúry, bazény a bowling. Alenka O. s manželom si na rekondície nosia bicykle a chodia spoznávať okolie Dudiniec zo sedla bicykla. My, menej zdatný, sme sa každý večer venovali bowlingu, ale len pokiaľ sme vládali, aj preto sa na dráhe schádza z roka na rok viac ľudí.

Počas rekondície sme si s pani Čechovou dohodli aj termíny na budúci rok, a po príchode domov na klubovom stretnutí sa začneme prihlasovať, kto sa môže predbežne zúčastniť v roku 2018, aby som mailom mohol priebežne upravovať počet členov, ktorí sa rekondícii zúčastnia. Som vďačný p. Justínovi a pani Čechovej za ich prístup k nášmu klubu.

Ďalšie dva mesiace našich klubových stretnutí sa neudialo nič zvláštne, začal sa pripravovať koncoročný večierok. Rozhodli sme sa aj tento rok usporiadať ho v penzióne Q, sú tam bezbariérové WC, aj dobré parkovanie, toto všetko oceňujeme najmä my vozičkári. Večierok bol spojený s Mikulášom, len dátum nebol na Mikuláša, ale už prvého decembra. Otvoril ho Peťo a po večeri s prípitkom prišli na rad darčeky. Mikuláša v klube každoročne robí naša Oľga, no a čert vyšiel na mňa, tak som dostal rožky na hlavu. Po darčekoch prišla na rad zábava pri hudbe - raz ľudovky, inokedy niečo pre nás pamätníkov. Zabávali sme sa do 22:00 hodiny, najviac nás to začalo baviť na fajront. Ale nočný kľud sme chceli dodržať, a aj dodržali. Začali sme sa postupne rozchádzať domov s vedomím, že najbližšie sa stretneme až na budúci rok, čaká revízia hospodárenia a výročná členská schôdza v marci. Musíme spolu popremýšľať nad rokom 2018, lebo je to rok, keď bude 20-te výročie založenia nášho Zvolen klubu SM pri SZSM, ale o tom niekedy nabudúce...

Všetkých pozdravujem
Ďuro

Prihlasovanie je určené iba pre správcov obsahu. Iní používatelia (napr. fóra) tu prístup zriadený nemajú.

POZOR! Každý neplatný pokus o prihlásenie je zaznamenaný.