Druhé Medzinárodné stretnutie esemkárov v Dudinciach sa ukončilo v nedeľu 22. apríla. Veľmi príjemnú atmosféru tohto stretnutia dotváralo počasie, ktoré akoby vytiahlo všetky tromfy jara. Teplo, bezoblačnú oblohu, rozkvitnuté záhrady i polia.

Program bol rozdelený na tri ucelené oblasti. Vedu, prácu a radosť z pohybu. Tento raz veda bola na spestrenie diania - odznelo niekoľko zaujímavých prednášok. Prácu reprezentovali tvorivé dielne s Fany a radosť z pohybu sme vyjadrovali spotenými dresmi.

Spoločné prežité chvíle korunoval rozlúčkový večierok s hudobnou skupinou Smaragd. Nielen rozcvičené telá, ale aj priatelia na vozíkoch sa vlnili v rytme hudby. Odmenou pre nás všetkých bola pieseň, ktorú už dávnejšie spieval Peter Nagy, a jej refrén plne vystihoval nás na „pľace“: Aj tak sme stále frajeri - stále tí istí frajeri. Tento ľahký úsmev nič už len tak neskriví. Aj tak sme stále frajeri.

V nedeľu ráno sme sa rozchádzali do svojich domovov. Niektorí sme sa ešte pred cestou stretli v chráme, kde sme si vypočuli priliehavú liturgiu slova, ktorá rezonovala s poslednými prežitými dňami. Prednášky, ktoré odzneli v tieto dni na našom stretnutí hovorili o potrebe pracovať na sebe tak, aby sme boli užitoční nielen pre seba, ale aj pre našu rodinu, blízke i vzdialené okolie. Podozrievavosť, že „tretí sektor“, medzi ktorý patria i pacientske organizácie, je v opozícii je mylný. My sa snažíme zo všetkých síl urobiť všetko pre to, aby naši členovia využili maximum pre seba, pre svoje zdravie. A tak slová „Ak nás dnes vyšetrujete pre dobrý skutok, vykonaný na chorom človekovi, ako sa tento uzdravil...“ nám pripomínajú, že ľudstvo, hoc sa posunulo dopredu pomocou výdobytkov vedy a techniky, ostalo v myslení a prežívaní medziľudských vzťahov, akoby dve tisíc rokov dozadu. (V tomto duchu rezonuje i odmietnutie stretnutia ministerky zdravotníctva s pacientskymi organizáciami združujúcimi onkologických pacientov.)

Trocha ma potešilo a povznieslo podobenstvo o dobrom pastierovi: „Ja som dobrý pastier. Poznám svoje a moje poznajú mňa, ako mňa pozná Otec a ja poznám Otca. Aj svoj život položím za ovce. Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohoto ovčinca. Aj tie musím priviesť a budú počuť môj hlas; a bude jedno stádo a jeden pastier...“

Pripomína Vám to niečo? Veď namiesto ovčinca môžeme hovoriť o SZSM, a ako o dobrom pastierovi môžeme hovoriť o prezidentke nášho zväzu Jarke Fajnorovej. Veď s akou láskou sa o nás starala, čo všetko nám pripravila, aby pobyt v Dudinciach vyznel čo najlepšie. A že sa jej to podarilo, tak o tom svedčia ohlasy nielen z nášho zväzu, ale aj od priateľov z Únie Roska z ČR.

Bola ako „Všudybýlek“. Bola všade, kde bolo treba niečo riešiť, pomôcť, rozhodnúť. Keby sa dalo, tak by aj rozkrájala a dýchala za nás!

Dobrú zvesť o tomto podujatí je potrebné odovzdať všetkým, ktorí sú ochotní počúvať. Iba svojim príkladom pritiahneme do zväzu a do klubov nových členov, a vytvoríme - tak povediac - „jedno stádo a jeden ovčín“. Tak, aby sme boli ostatným i sebe samým osožní. A ak by nás vyšetrovali pre dobré skutky, aby nám slúžila na česť práca pre toho druhého.

Milá Jarka, ďakujem Tebe, aj všetkým organizátorom a lektorom, ktorí nám pripravili tieto krásne chvíle v Dudinciach...

MUDr. Branislav Brežný

Vlastný virtuálny server od 8,77 € od WebSupport.sk

Prihlasovanie je určené iba pre správcov obsahu. Iní používatelia (napr. fóra) tu prístup zriadený nemajú.

POZOR! Každý neplatný pokus o prihlásenie je zaznamenaný.