Pochádzam z dediny pri Šuranoch, mám sestru a brata. Ako deti vždy sme sa tešili na Vianoce.

Štedrý deň sme pripravovali všetci, my deti sme zdobili stromček a rodičia zasa chystali dobroty v kuchyni. Keď už bolo všetko nachystané poobliekali sme sa sviatočne.

Pred večerou, o pol piatej, sme vyšli na ulicu pred dom. A teraz to príde – prekvapenie, ktoré sa tradovalo v našej dedine. Z celej ulice susedia pálili prskavky a niektorí mali aj vatry. O piatej zazvonili kostolné zvony a pobrali sme sa k večery. Pomodlili sme sa pri rozžiarenom stromčeku a zasadli k slávnostnému stolu. Otec obdaril kúty orechmi, podelil kúsok z každého ovocia, oplátku s medom. Nám deťom urobil medom krížik na čelo, že o polnoci nám ho príde zlízať baranček. Po večery zazvonil zvonček a my sme sa rozbehli ku stromčeku. No pre mňa bol najkrajší darček môj ocino, lebo strávil s nami viac dní. Zabudla som pripomenúť, že pracoval na stavebnom vlaku v Hradci Králové a chodil do práce na týždňovky.

Keď som sa vydala, tak kvôli mojim dvom synom, keď boli v predškolskom veku, sme trávili Vianoce na dedine, aby si aj ony užili pálenie prskaviek, veľmi sa im to páčilo. Ja som si stále pripomínala môjho otca, ktorý už nebol medzi nami, na pekné chvíle strávené s ním.

Marta Révaiová, predsedníčka Klubu SM Nové Zámky

Prihlasovanie je určené iba pre správcov obsahu. Iní používatelia (napr. fóra) tu prístup zriadený nemajú.

POZOR! Každý neplatný pokus o prihlásenie je zaznamenaný.