Bolesť sa v minulosti nepovažovala za bežný príznak sclerosis multiplex (SM). Štúdie o výskyte bolesti u SM potvrdili, že 29-90% pacientov pociťuje bolesti.

Intenzita bolesti je vyššia u žien ako u mužov. V jednej práci až 1/3 pacientov považuje bolesť za najhorší príznak SM. V ďalšej práci autora zistili, že 26% pacientov s SM trpiacich bolesťou dostalo liečbu, pričom u 70% z nich bola liečba nedostatočná.

Bolesť alebo nepríjemné bolestivé pocity môžu byť buď priamym prejavom chorobného procesu (SM) alebo vyplývajú z následkov ochorenia SM.

Bolesti u SM bývajú akútne, náhle alebo chronické, pretrvávajúce.

Za akútne bolesti vyplývajúce z poškodenia nervového systému ochorením SM považujeme napr. neuralgium trigemitu, záchvaty bolestivých kŕčov na dolných končatinách, či nepríjemný pocit elektrizovania vznikajúci po predklone hlavy.

Akútne bolesti súvisiace s následkami SM sú napr. náhla bolesť chrbta, bolesť spojená so zápalom močových ciest a pod.

Chronická bolesť vyplývajúca zo samotného procesu ochoreniea zahŕňa chronické, nepríjemné bolestivé pocity, najčastejšie dolných končatín (pocity zvierania, tuhnutie, pichania rezania, pálenia), ale i pocit obručovitého zvierania hrudníka (akoby mal človek opasok) a bolesti spojené s optickou neuritídou.

Chronické bolesti sú spôsobené tiež preležaninami, chronickým zápalom močových ciest, bolesťami chrbta a kĺbov.

Bolesť chrbta i tzv. „ischias“ sú časté a súvisia so zlým držaním tela u pacientov s ochrnutými končatinami, s poruchou koordinácie pohybov, so stuhlosťou ale i s osteoporózou následkom imobilizácie a koordinácie.

Chronická bolesť je zdrojom trápenia a znižuje kvalitu života.

Za posledné desaťročia sa v oblasti medicíny dosiahli mnohé pokroky.

Na nešťastie, ešte mnohé chronické bolesti nedokážeme „vyliečiť“. Poznáme však množstvo liečebných postupov, ktorými dokážeme zmierniť a v niektorých prípadoch dosiahnuť aj úplnú úľavu bolesti.

V súčasnosti pacienti so SM na Slovensku dostali dotazníky zamerané na bolesť. Cieľom je zaznamenať najčastejšie bolesti, miesta a intenzitu ich výskytu.

Údaje budú štatisticky spracované na vyhodnotenie a zverejnené.

Verím, že takouto formou, kde získame skutočnú informáciu o bolesti u pacientov so SM na Slovensku, upozorníme na tento významný problém a tým podnietime lekárov k zvýšenej pozornosti tejto problematike.

Všetci môžeme byť ospravedlnení za to, že nemôžeme pacienta vyliečiť, ale nie za to, že sme sa nepokúsili zmierniť utrpenie a bolesť.

MUDr: Soňa Feketeová

I. Neurologická klinika FNsP, Bratislava

Lumbální punkce je vyšetření, při kterém se z dolní části zad odebírá malý vzorek mozkomíšní tekutiny. Vyšetření pomáhá diagnostikovat různé chorobné nemoci mozku a míchy a je obávaným zákrokem každého pacienta.

Atraumatická metoda lumbální punkce je moderní způsob odběru mozkomíšního moku - šetrný a výhodný především pacienta.

“Atraumatická jehla” tohto typu je jehla se zaobleným hrotem, který je modifikací typu “pencil-point”. Otvor na jehle se z úzkého vnitřního průměru vně rozšiřuje (viz obrázek níže). Tato jehla po vytažení zanechává velmi malý otvor v tvrdé pleně (tedy obale míšních struktur), případný postpunkční syndrom (doprovázený bolestí hlavy, event. nevolností) se pozoruje jen u 2 % pacientů při použití jehly o průměru 24 G. Rozvoji těchto postpunkčních komplikací zabraňuje i zpětná instilace fyziologického roztoku do likvorových cest - díky tomu může pacient odcházet z neurologického oddělení (nebo ambulance) již asi za 4 hodiny od výkonu.

Výhody:
  • není nutnost více než několikahodinového pobytu na neurologickém oddělení nebo v ambulanci (při klasické lumbální punkci je vhodné pozorování minimálně 24 hodin)
  • menší výskyt postpunkčního syndrom (viz výše)
Nevýhoda:
  • jehlu nehradí zdravotní pojišťovna, jehla stojí asi 280 Kč
  • o několik desítek sekund delší doba provedení (punktát teče vzhledem ke konstrukčnímu tvaru pomaleji)
Obrázková dokumentace:
Lumbálna punkcia Lumbálna punkcia - technické prevedenie
Špička jehly

Technika provedení

První obrázek ukazuje výhodný tvar jehly, která je šetrná pro durální vak (obsahující míšní struktury), který šetrně roztáhne a po vytažení jehly dochází k poměrně rychlému zacelení otvoru.

Celý výkon trvá při nekomplikovaném průběhu i s přípravou asi 5 minut a dělá se při vědomí.

Zdroj: Atraumatická lumbálna punkcia - foto, výhody, prevedenie, typ a cena ihl

http://www.zbynekmlcoch.cz/info/neurologie/atraumaticka_lumbalni_punkce_foto_vyhody_provedeni_typ_a_cena_jehly.html

 

Psychológovia a lekári v minulosti predpokladali, že nervový systém, konkrétne sieť nervových buniek , nie je schopná sebaobnovy.

Odborníci v oblasti neurovied však pred niekoľkými rokmi výskumom potvrdili prekvapujúcu schopnosť regenerácie nervových buniek, novotvorbu neurónov v mozgu dospelého človeka.

Tento dej v nervovej hmote je preukázateľne podporovaný aktívnou činnosťou človeka – telesným pohybom, riešením úloh, všestrannou telesnou a duševnou aktivitou – teda fyzickým a psychickým „cvičením“.

Viac ako 5O rokov sa trénovanie psychickej kondície praktizuje v oblasti kozmonautiky, postupne však aj v iných oblastiach praxe, kde sú nároky na psychickú výkonnosť človeka zvýšené.

 

 

 

Snímače upevnené na ušiach a hlave prijímajú elektrickú aktivitu mozgu, ktorú môže sledovať súčasne terapeut i klient na svojom monitore. Pomocou zvukových a zrakových signálov prichádza okamžitá spätná informácia o „úspešnosti“ práce mozgu. Ak je napríklad rieka na obrazovke široká, znamená to, že mozog vyslal „žiadúcu vlnu“.

 

Fitnes mozgu prebieha hravou formou a je zvlášť efektívny u detí, kde sa disharmonické dozrievanie mozgu vyskytuje u vyše 20 percent.

Dej na obrazovke je ovládaný samotnou prácou mozgu, pomocou pravidelnej spätnej väzby v tréningových sedeniach asi raz za týždeň v trvaní do 60 minút sa „rozladený mozog“ postupne môže preprogramovať až na špičkovú výkonnosť.

Tréningové skúsenosti získané v špecifických profesiách / kozmonauti, vojenskí piloti, vrcholoví športovci a i./ sa postupom času začali širšie využívať na tréning manažérov, zlyhávajúcich žiakov, rovnako však v klinickej praxi, v zdravotníctve.

Na psychický tréning sa využíva špeciálna počítačová technológia – EEG –Biofeedback, ktorá dokáže zvýšiť nielen výkonnosť dobre fungujúceho mozgu, ale aj významne podporiť prácu nezrelého alebo poškodeného mozgu.

Tréning prebieha na báze posilňovania „ dobrej“ reakcie mozgu/ pomocou spätnej väzby/, pričom nevhodná „zlá“ bioelektrická reakcia mozgu je počítačom ignorovaná. Opakovaním tohto tréningu nervové bunky v mozgu reagujú prekvapujúco podobne ako bunky svalov po opakujúcom sa cvičení.

Mozgová hmota sa stáva zdatnejšou, čo sa prejaví v zlepšení celého psychického a motorického fungovania, intelektovej výkonnosti, pamäťových funkciách, v zlepšení kvalít pozornosti, pracovnom a školskom výkone, v stabilnejšej emocionalite, v zlepšení sebakontroly, v lepšom telesnom a psychickom zdraví, v kvalitnejšej komunikácii so svojim sociálnym prostredím.

Tréning najbežnejšie prebieha raz do týždňa v trvaní do 6O minút, trénerom je obyčajne psychológ špeciálne pripravený na praktizovanie tejto metódy, počet opakovaní závisí od závažnosti stavu.

Kondičný tréning u zdravého dospelého človeka stačí opakovať desať krát, na zmiernenie úzkosti, depresie, únavy a zlepšenie spánku je už potrebných asi 20 stretnutí. U závislostí , hyperaktivity, pomočovania a vývinových porúch učenie u detí - porúch písania, čítania, počítania, pravopisu a i. je nutné niekedy vykonať až 40 sedení na zmiernenie poruchy alebo dosiahnutie úplného uzdravenia.

Závažnejšie onemocnenia a komplikovanejšie zdravotné stavy - skleróza multiplex, rehabilitácia po úrazoch hlavy, cievnych mozgových poruchách, záchvatové poruchy, chronické ochorenia / vrátane duševných porúch a následných zmien osobnosti / vyžadujú dlhodobé tréningové programy pozostávajúce aj z vyše 80 stretnutí.

Neurofeedback / EEG Biofedback/ je považovaný za „fitnes“ mozgu a je stále častejšie vyhľadávaný deťmi a dospelými v rozličnom veku - s motiváciou zlepšiť a zjednodušiť si svoj pracovný i osobný život.

Absolvovanie tréningu zmierňuje stavy napätia, prepracovanosti, straty nadšenia, roztržitosti, výbušnosti, netrpezlivosti, chronickej bolesti, únavy, zlepšuje apetenciu v intímnom živote, skvalitní využívanie vlastnej tvorivosti, kombinačných schopností, tolerancie na stres, podporí spontánnosť komunikácie a následne môže pozitívne ovplyvňovať aj medziľudské vzťahy.

Uvedená metóda patrí k moderným kondičným, tréningovým a rehabilitačným prostriedkom a môže byť významne nápomocná tradičnej medicíne.

 

EEG monitor EEG schéma

Detail práce monitora terapeuta, ktorý môže sledovať tréningový proces kvantitatívne a kvalitatívne.

 

Schematické znázornenie počítačovej technológie EEG – Biofeedback.

Zaraďuje sa k metódam - aplikovanej psychofyziológie, u nás sa využíva asi desať rokov a je dostupná len v niektorých mestách , zatiaľ čo v ČR sa v priebehu 20 rokov dostala i do menších stredísk alebo priamo škôl.

Odborná spoločnosť pre výcvik a supervíziu biofeedbackovej praxe vyvinula úsilie, aby metóda bolo bezplatne dostupná hlavne pacientom s chronickým ochorením, pre posilňovanie kondície zdravých ľudí však ostáva zatiaľ nadštandardnou službou a nie je hradená zdravotnými poisťovňami.

Ostáva nám však veriť, že dostupnosť tejto zaujímavej metódy bude stále širšia a stane sa jednou z ciest prevencie a liečby, ktorou bude možné podporovať zdravie a kvalitu nášho života.

Doc. PhDr. Mária Gažiová, PhD.

Klinický psychológ pre dospelých a deti

www.psychonet.sk

Lumbalna punkcia je chirurgický výkon /zákrok/ vykonávaný neurológom, pri ktorom sa získava likvor na diagnostické či terapeutické účely a to nabodnutím likvorového priestoru v lumbálnej oblasti. Vpich sa obyčajne vedie v štrbine medzi stavcami L4 a L5, ktorú nahma-táme v spojnici medzi hornými okrajmi lopát bedrovýh kostí v tzv Jakobyho línii. Vpich mô-žemie viesť i v ostatných medzistavcových priestoroch, opatrnosť treba najmä v priestore Ll-2, v ktorom končí miecha. Teda pod stavcom L2 sa anatomicky už nenachádza miecha ale tzv. „ konský chvost“ /cauda equina /, ktorá je tvorená jednotlivými periférnymi nervami a preto nie je možné punkciou miechu poškodiť a ani nie je ju možné „ odobrať“ ako sa ľudovo lumbálnej punkcii hovorí.

LIKVOR- mozgovo-miechová tekutina, je číra tekutina, ktorej odoberáme 15-20 ml.

Nabodnutie likvorových ciest sa robí sterilnou punkčnou ihou s mandrénom, t.j. akousi výpl-ňou vnútra ihly. Zasunutý mandrén tesne vypĺňa vnútro ihly a jeho špic je rovnako zabrúsený ako hrot ihly. Pri prebodnutí tvrdej pleny /dura mater/ a vytiahnutí mandrénu z ihly vyteká z ihly likvor. Po skončení výkonu znova mandrén zasunieme a vytiahneme ihlu. Miesto vpi-chu ošetríme sterilným krytím.

Po výkone je potrebné, aby pacient ležal vo vodorovnej polohe na lôžku, bez podloženej hlavy vankúšom, aspoň 24 hodín. V niektorých nemocniciach je zaužívané polohovať pacien-ta 2 hodiny na bruchu a až potom na chrbáte. Podávame tekutiny – pacient pije minimálne l,5 – 2 litre tekutín za prvých 24 hodín. Za tú dobu sa „stratené“ množstvo likvoru nahradí.

Podľa hrúbky ihly a šetrnosti výkonu môžu vzniknúť postpunkčné ťažkosti: bolesť hlavy, pocity točenia hlavy, pocity na vracanie a výnimočne i vracanie, celková slabosť a nevýkon-nosť, meningizmus. Predpokladá sa, že samotný odber malého množstva likvoru má len minimálny potenciál na vývoj postpunkčných obtiaží. Skôr sa predpokaldá, že rana po vpichu do dura mater sa nezacelí a do okolia sa dostáva likvor, čím sa vytvára zníženie vnútrolebeč-ného tlaku , čo je podstata postpunkčných ťažkostí.

Na niektorých oddeleniach i neurochirurgických sa pacientom pri opakovaných lumbál-nych punkciách, u ktorýh sa vyskytli postpunkčné ťažkosti, aplikuje tzv. krvná zátka. Spo-číva v tom, že sa po odbere likvoru nezavedie naspäť do ihly mandrén, ale povytiahne sa ihla tak, aby prestal likvor vytekať a odberom malého množstva krvi zo žily pacienta sa táto apli-kuje do lumbálnej ihly, zevedie sa mendrén a ihla sa vytiakne. Podaná krv vytvorí akúsi zátku s cieľom uzavrieť trhlinu v dure a tak zamedziť vytekaniu likvoru.

Postpunčné ťažkosti sú také nepríjemné, že sa každý lekár snaží im vyhnúť. Lekári pri opakovanom používaní punkčných ihiel ich nechali pod mikroskopom brúsiť, a ak sa vys-kytli deformácie ihly alebo bol poškodený hrot ihly ich radšej vyhodili. Určitou nádejou pre pacienta bolo zavedenie do „výzbroje “ lekára jednorazové inštrumentárium. Napriek tomu sa výskyt postpunkčných ťažkostí proti očakávaniu radikálne neznížil. Ďaľším medzníkom je používanie tzv. atraumatickej ihly, ktorá sa do praxe iba začína zavádzať.

Atraumatická je konštrukčne inak postavená ako bežná punkčná ihla. Nie je prevŕtaná celá až do konca, ale pred ukončením ihly pozdĺžne vŕtanie končí a vývod ihly je vyvŕtaný kolmo na pozdĺžne vŕtanie ihly, takže vývrt v ihle má tvar písmena T. Hrot ihly je zbrúsený tak, že preniká cez duru mater minimálnym otvorom a maximálne ju šetrí. Nateraz však ešte nie je dostatok informácii, nakoľko sa zníži percento postpunkčných ťažkosti.

Atraumatická ihla nie je bežne na Slovensku v predaji, v Českej republike stojí cca 280 Kč a zdravotné poisťovne ju v ČR nehradia. Preto ak chce mať pacient punkciu touto ihlou urobenú, musí si ju so sebou priniesť do nemocnice. Na Slovensku lumbálna punkcia je vý-kon robený pri hospitalizácii. Teda náklady na punkciu sú hradené zdravotnou poisťovňou v balíku ceny za hospitalizáciu. Každné nemocničné oddelenie má mesačný plán spotreby špeciálneho zdravotníckeho materiálu a atraumatická ihla je rádovo 10 násobne drahšia ako jednorazová ihla. Zistil som v našej nemocnici, že možnosť kúpy atraumatických je až po schválení pracovníkmi riaditeľstva nemocnice. Je to dané práve cenou tejto ihly. Zdravotnícki pracovníci totiťž musia „myslieť a konať ekonomicky“ . Pritom právo pacienta byť ošetrený bez zbytočnej bolesti a bez komplikácií je akosi na vedľajšej kolaji. Veď pre pacienta „ eko- nomicky“ – ešte nemusí byť eticky, ľudsky.

Ak chceme zaviesť do praxe atraumatickú punkčnú ihlu, musíme cestou SZSM navrhnúť hlavnému odborníkovi pre neurológiu, aby sa presadilo používanie tejto ihly v každodennej neurologickej praxi. Osobne požiadam listom pána profesora Traubnera, aby na najbližšom zasadnutí Lekárskej rady SZSM bol pri rokovaní otvorený bod, v ktorom sa bude diskutovať o používaní atraumatickej punkčnej ihly. Jednou z možných ciest, ako upozorniť neurologické oddelenia na možnosť používania atraumatických ihiel je navštívenie prednostu oddelenia členmi regionálneko klubi SZSM a informovať ho o našej / pevne verím, že nielen odbornej ale i ľudskej / požiadavke.

Lumbálna punkcia

Legenda:

  1. telo stavca L4
  2. ukončenie miechy
  3. Jakobyho čiara

MUDr. Branislav Brežný

Neurogénny močový mechúr znamená zmenenú činnosť mechúra a zvierača pri poškodení miechy alebo mozgu. Dôsledkom zmenenej činnosti mechúra a zvierača vzniká únik moču a poškodenie obličiek. Tieto ťažkosti majú pôvod v kombinácii dráždivého alebo chabého močového mechúra a dráždivého alebo chabého zvierača. Vznikajú štyri situácie: dráždivý mechúr a dráždivý zvierač (typ A), dráždivý mechúr a normálny alebo chabý zvierač (typ B), chabý mechúr a dráždivý zvierač (typ C) a napokon chabý mechúr a normálny alebo chabý zvierač (typ D):

Typ A Typ B Typ C Typ D

Cieľom liečby je zmeniť dráždivý mechúr (typ A, B) na chabý mechúr (typ C, D) pri zachovaní činnosti zvierača. V súčasnosti sa používa veľmi účinná liečba na upokojenie dráždivého mechúra pomocou injekcie botulotoxinu do steny mechúra. Dráždivý mechúr sa upokojí, tlak moču sa zníži, pacient sa prestane pomočovať, obličky sú ochránené pred vysokým tlakom moču ale vyprázdňovanie moču sa musí vykonávať samocievkovaním. Bližšie informácie o nových liečebných postupoch môžete získať na týchto pracoviskách:

doc. MUDr. Ján Švihra,

PhD, Urologická klinika, Martinská fakultná nemocnica,

Kollárova 2, 036 59 Martin, tel. 043 4203 263, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

prof. MUDr. Ladislav Valanský, CSc,

Urologická klinika, FN L. Pasteura,

Trieda SNP 1, 040 01 Košice, tel. 055 640 3590, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

MUDr. Jozef Marko,

Urologické oddelenie, Fakultná nemocnica Nitra,

Špitálska 6, 950 01 Nitra, tel. 037 6545 323, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

doc. MUDr. Ivan Minčík, PhD,

Urologické oddelenie, FN J.E Reimana, Hollého 14, 081 81 Prešov, tel. 051 7011 164, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Švihra - Neurogénny mechúr Botox

Prihlasovanie je určené iba pre správcov obsahu. Iní používatelia (napr. fóra) tu prístup zriadený nemajú.

POZOR! Každý neplatný pokus o prihlásenie je zaznamenaný.