SM je závažné chronické ochorenie nervového systému. Po úrazoch je druhým najčastejším získaným neurologickým postihnutím mladých ľudí. Vyznačuje sa širokým spektrom príznakov s rôznym stupňom závažnosti, v rozsahu od klinicky neprejavených patologických procesov CNS (zistených náhodne pri pitve) cez mierne symptómy až po ťažké zneschopňujúce ochorenie. Dnes vieme, že klinický obraz je výsledkom zápalového procesu s následnou demyelinizáciou, ale i poškodením a stratou axónov.

Okrem typických motorických príznakov sa u SM bežne vyskytujú aj rôzne menej špecifické psychické príznaky ako napr. zvýšená únavnosť, depresia alebo naopak eufória, poruchy vštiepivosti pamäte a pod. Tieto sa v rôznom stupni vyjadrenia môžu vyskytovať až u 3/4 pacientov s SM. Ich príčinou sú patologické zmeny (lézie) v tých oblastiach mozgu, ktoré nejakým spôsobom súvisia so schopnosťou pamätania, poznávania, učenia sa a pod. Tieto lézie je možné zobraziť vyšetrením magnetickou rezonanciou ( MRI ) a ich počet a lokalizácia často koreluje so závažnosťou psychických zmien pacienta.

Vieme, že k patologickým zmenám na mozgu dochádza ešte pred objavením sa prvých typických klinických symptómov SM, resp. pred objavením sa prvého ataku ochorenia. Ako vidno na obrázku ku klinicky nemým atakom (šípky nedosahujúce klinický prah) dochádza už v tzv. predklinickej fáze ochorenia a tieto sa nemusia prejaviť vôbec alebo sa môžu prejaviť nešpecificky pod obrazom práve vyššie spomínaných psychických prejavov ochorenia. Závažnosť klinických prejavov, ale aj ich charakter závisí viac od lokalizácie nových zápalových ložísk (lézií) ako od ich počtu. Suverénne najlepšou metódou na detekciu nových lézií ostáva MRI vyšetrenie, pričom významnú úlohu pri detekcii nových lézií zohráva kvalita prístroja. Preto aj kontrolné vyšetrenia by mali byť vždy robené na tom istom zariadení.

V súčasnosti zatiaľ najúčinnejší farmakologický spôsob liečby SM predstavuje skupina liekov modifikujúca priebeh ochorenia. Najrozšírenejšie sú beta interferóny, ktoré sa aplikujú v rôznych dávkach buď podkožne alebo do svalu a rozdielna je aj ich frekvencia podávania. Existuje množstvo klinických štúdií posudzujúcich účinnosť tejto liečby, pričom sa hodnotia jednak klinické parametre (redukcia počtu relapsov, oddialenie nasledujúceho relapsu, oddialenie progresie ochorenia a pod.) jednak paraklinické vyšetrenia, z ktorých najväčší význam sa prisudzuje MRI. Z tohto pohľadu najefektívnejšou sa ukazuje liečba vyššími dávkami interferónov podávaná viackrát týždenne.

Ako vyplýva z obrázku nie všetky ataky (výsev nových demyelinizačných ložísk) dosahujú klinický prah a preto pri posudzovaní účinnosti liečby sa okrem redukcie počtu relapsov veľký dôraz kladie práve na schopnosť lieku zabrániť tvorbe nových lézií v CNS resp. zredukovať celkové postihnutie bielej hmoty, čo možno presne dokumentovať MRI vyš.

Vývoj SM

Prihlasovanie je určené iba pre správcov obsahu. Iní používatelia (napr. fóra) tu prístup zriadený nemajú.

POZOR! Každý neplatný pokus o prihlásenie je zaznamenaný.