Rober J.M. Franklin, profesor neurobiológie a riaditeľ Britského spoločenstva pre SM

Centrum myelínovej liečby v Cambridge, Univerzita Cambridge, Cambridge, Veľká Británia.

Čo je remyelinizácia?

Nervový systém funguje, pretože nervové vlákna (axóny) vedú informáciu medzi nervovými bunkami (neurónmi) formou elektrických impulzov. Ich vodivá schopnosť sa významne zvyšuje vďaka ochrannej pošve, ktorá obaľuje nervové vlákno. Táto pošva je z látky nazývanej myelín a v centrálnej nervovej sústave (mozog a miecha) je zložený z buniek, ktoré sa volajú oligodendrocyty. Pri SM sú oligodendrocyty a myelín, ktorý vytvárajú, hlavným terčom postupu ochorenia. Strata oligodendrocytov vedie k redukcii myelínových pošiev okolo axónov – proces sa naýva demyelinizácia. Jej okamžitým následkom je, že axónom sa významne znižuje ich výkonnosť vo vedení impulzov. Avšak za demyelinizáciou môže nasledovať spontánny regeneratívny proces, pri ktorom sa myelínové pošvy okolo axónov obnovia. Tento proces sa volá remyelinizácia alebo oprava myelínu – hoci tento výraz by naznačoval, že poškodený myelín sa zapláta (čo nie v skutočnosti to, čo sa deje) a umožňuje axónom obnoviť ich efektívnu vodivú schopnosť.

Prečo je remyelinizácia tak dôležitá?

Remyelinizácia je normálnou odpoveďou na demyelinizáciu a prvý raz ju pri SM spozorovali pred mnohými rokmi. Najnovšie štúdie dokazujú, že u niektorých pacientov môže remyelinizácia byť veľmi rozsiahla a rozšírená. Avšak kvôli dôvodom, ktoré nie sú ešte dnes objasnené a je ich pravdepodobne viac, je remyelinizácia častokrát nekompletná alebo úplne zlyhá. To spôsobuje, že axóny zostávajú permanentne demyelínované. V takomto veľmi vážnom prípade sa axóny stávajú veľmi zraniteľnými. Názor výskumníkov SM je taký, že postupná strata chronicky demyelínovaných axónov je zodpovedná za postupný a neliečiteľný rozpad, ktorý zažili takmer všetci pacienti so SM. Zabrániť strate axónov je teda hlavným terapeutickým cieľom, ktorý, ako dúfame, pomôže pri liečbe rôznych štádií ochorenia, pre ktoré v súčasnosti žiadna liečba neexistuje, a ktorý zastaví alebo spomalí ich rozpad axónov. Keďže myelín sa zdá byť dôležitým pri udržiavaní zdravia axónov, veľa expertov z oblasti sa domnieva, že terapeutická podpora remyelinizácie v situáciách, pri ktorých predtým zlyhala, môže predstavovať jeden z najefektívnejších spôsobov zabraňujúcich strate axónov. Takéto zabraňovanie straty axónov sa niekedy nazýva neuroprotekcia.

Ako by sa remyelinizácia mohla urýchliť?

Keďže remyelinizácia sa môže objaviť ako spontánna odpoveď na demyelinizáciu, jednou metódou na jej terapeutické urýchlenie je presvedčiť vlastné telové remyelinizačné mechanizmy, aby sa nevzdávali a pracovali výkonnejšie. Toto sa niekedy nazýva endogénna (vnútrotelová) metóda. Ďalšia metóda je založená na názore, že remyelinizácia bude potrebovať nejakú vonkajšiu pomoc, a to práve preto, že endogénna metóda zlyhala. Táto pomoc sa môže zabezpečiť formou transplantovaných buniek, ktoré sú schopné vytvárať nový myelín. Táto metóda sa nazýva exogénna (vonkajšia) alebo bunkovo-terapeutická metóda a zatiaľ sa zdá byť vhodnejšia viac na liečbu vzácnych genetických ochorení ako na liečbu SM. Existuje aj tretia, kombinovaná metóda, pi ktorej transplantované (exogénne) bunky sa využijú na podporu endogénnej remyelinizácie. Táto metóda je ešte stále len v plienkach, ale určite má potenciál. Súčasné experimentálne dôkazy naznačujú, že by transplantované bunky, ľahko vpravené do krvného obehu, nepovzbudzovali len endogénnu opravu, ale boli aj veľmi efektívne pri zabraňovaní poškodenia, ktoré sa objavuje v prvom rade stlmení búrlivých odoziev, ktoré charakterizujú akútne stavy (recidívy) SM.

Výhodou endogénnej metódy je možná, na liekoch založená liečba. Aby sa takéto lieky mohli vyvinúť, je nutné, aby sme vedeli, prečo remyelinizácia zlyháva a aby sme odhalili a odstránili ich vadné aspekty. Avšak aby sme toto mohli uskutočniť, musíme vedieť, ako remyelinizácia funguje. Prenesene to je to isté ako oprava pokazeného motora auta bez dostatočných vedomostí o fungovaní motora samotného.

Ako remyelinizácia pracuje?

Remyelinizáciu zabezpečuje celá populácia kmeňových buniek, ktoré sú hojne rozšírené v celej dospelej ľudskej CNS. Tieto bunky sa často spomínajú ako „predchodcovia buniek oligodendrocytov“ alebo skrátene OPC (oligodendrocyte precursor cells). V prípade demyelinizácie sa všetky OPC v okolí vrhnú do akcie. Tento jav sa nazýva aktivácia a núti bunky reagovať vo väčšej miere na skutočnosti spôsobené demyelinizáciou, pohybovať sa v demyelinizovanej oblasti a rozmnožovať sa. Oblasť sa veľmi rýchlo zaplní OPC; jav sa nazýva doplnenie. Ďalej sa tieto bunky musia stať náhradou za oligodendrocyty, ktoré dotvárajú chýbajúce myelínové pošvy okolo demyelínovaných axónov. Tento jav sa nazýva diferenciácia (deľba). Remyelinizácia je teda výsledok dvojetapového procesu – z doplnenia OPC a z ich diferenciácie. V posledných rokoch sa vedci snažili zistiť množstvo faktorov ovplyvňujúcich práve tieto dve etapy. Niektoré z nich sa týkajú vonkajšieho prostredia, inými sú faktory spomedzi samotných OPC, ktoré im umožňujú vhodne odpovedať na environmentálne faktory. A hoci sme sa už dozvedeli veľa, je zrejmé, že na ich úplné pochopenie je tu potreba pochopiť oveľa viac. Počet faktorov je obrovský a väčšina z nich pracuje komplexne s inými, a to celé neuveriteľne komplikuje výskum.

Prečo remyelinizácia zlyháva?

Teoreticky by remyelinizácia mohla zlyhávať práve kvôli zlyhaniu dopĺňania alebo diferenciácie OPC. To by mohlo určiť, či by remyelinizácia mala byť založená na doplňovaní OPC alebo ich diferenciácii. Spomedzi týchto dvoch procesov sa diferenciácia zdá byť zložitejšia, a preto by mohla byť náchylnejšia na zlyhanie. Je teda málo prekvapujúce, že nedávne dôkazy neuvádzajú ako zvyčajný faktor zlyhania remyelinizácie u pacientov so SM nedostatok OPC (tie sú obyčajne hojne prítomné), ale ich neschopnosť diferencovať sa do remyelinizujúcich oligodendrocytov.

V akom štádiu je výskum remyelinizácie?

Pretože remyelinizácia zrejme zlyháva v diferenciačnom štádiu(teda u určitého počtu pacientov v určitých poškodených oblastiach tela), veľa výskumníkov sa teraz zameriava na zistenie princípu diferenciácie a na možnosti jej podpory. Naskytajú sa nám dve možnosti zlyhania diferenciácie, z ktorých sú buď jedna alebo obe možné: diferenciácia môže zlyhávať pre nedostatok podporných faktorov alebo kvôli prítomnosti faktorov, ktoré ju spomaľujú. Skúma sa viacero možností pre obe možné príčiny. Tieto výskumy majú zvyčajne formu laboratórnych štúdií, kde sa využívajú rôzne zvieratá a bunkové štruktúry, alebo formu posmrtných štúdií tkanív pacientov so SM. Tieto tkanivá sú čoraz dostupnejšie vďaka založeniu banky s mozgovými bunkami pacientov so SM. Vynikajúcim príkladom je jedna banka vo Veľkej Británii (UK MS Society - Britské spoločenstvo pre SM), ktoré sa nachádza na univerzite Imperial College v Londýne. Výsledky získané z oboch typov štúdií sa navzájom dopĺňajú – posmrtné vyšetrenie tkanív udáva smer laboratórnemu výskumu a tie zasa informujú o tom, čo možno očakávať pri posmrtných vyšetreniach. Táto práca prebieha na viacerých frontoch vďaka vzrastajúcemu počtu výskumníkov a výskumných ústavov.

A hoci výskumy u pacientov so SM pomáhajú zhodnotiť a monitorovať remyelinizáciu, remyelinizácia je v podstate stále len predmetom laboratórneho výskumu. Je to nevyhnutné, berúc do úvahy komplikovanosť problému, a stojí za zmienku, že v súčasnosti poznáme skutočne málo dostupných metód liečby na urýchlenie regenerácie tkanív, nehovoriac o tkanivách CNS. Predsa však sú zainteresovaní doktori a výskumníci optimistickí a veria, že v budúcnosti bude mať dostupnosť remyelinizačných terapií významný vplyv na liečbu SM, udržiavajúc si tempo a spád, ktorý táto dôležitá oblasť výskumu nadobudla v posledných rokoch.

Preložila ing. Zuzana Valocká

Odborný preklad MUDr. Zoltán Goldenberg PhD.

Prihlasovanie je určené iba pre správcov obsahu. Iní používatelia (napr. fóra) tu prístup zriadený nemajú.

POZOR! Každý neplatný pokus o prihlásenie je zaznamenaný.