V najbližšej dobe nás očakáva teplé počasie, čas dovoleniek, čas trávenia voľného času s rodinami na horách, pri mori, alebo budeme ako obvykle „zalezení“ doma, pretože teplo nám nerobí dobre. K zdarnému prežitiu horúčav a telesného výkonu patrí aj pitný režim. A tu je na mieste aj otázka: Pijeme správne? Pokúsim sa na túto otázku odpovedať.

Voda tvorí v tele dospelého človeka asi 60%. Pritom toto množstvo vekom klesá a u žien je obsah vody menej - okolo 55%, čo je dané vyšším obsahom tuku v hmotnosti. Voda je uložená ako v bunkách, tak i mimo nich, v kolujúcej krvi i lymfe, v tráviacich šťavách v črevách a v stolici... je proste všadeprítomná. V tele plní niekoľko veľmi dôležitých funkcií: tvorí vnútorné prostredie organizmu, zaisťuje látkovú výmenu, pomáha vyplavovať škodlivé látky, umožňuje správne fungovanie obličiek a iných orgánov udržiavajúcich homeostázu a iné funkcie, prispieva k dobrej fyzickej a psychickej pohode človeka. Priemerná spotreba vody pre človeka je asi 35 ml/l kg váhy pri bežnom zaťažení. Dospelý by mal preto vypiť 2-3 litre tekutín denne v rôznej forme, pri fyzickej záťaži, horúčke alebo prehriatí i viac!

Zdá sa, že horeuvedené množstvo tekutín, ktoré treba počas dňa prijať, je veľké? Nuž pozrime sa, kde sa tekutiny strácajú

  1.  potenie: každý človek má 2-5 miliónov potných žliaz, ktoré vyprodukujú asi l liter potu denne, pri maximálnej záťaži je to až 10 litrov! Pot so sebou strháva najmä soľ, kreatinin, kyselinu močovú, prchavé mastné kyseliny, aminokyseliny...Odparenie jedného litra potu z kože človeka odoberie z organizmu teplo 2400kJ
  2.  dýchanie: vdychovaný vzduch sa v pľúcach nasycuje vodnými parami, priemerne je to asi 300ml denne. V chladnom prostredí sa odparuje dýchaním podstatne viac tekutín a tiež vyššou nadmorskou výškou. Strata tekutín môže dosiahnuť 0,5 – 1,5 litra tekutín za hodinu!
  3. močenie: človek vymočí za deň priemerne 1000-1500 ml tekutín, u žien o niečo menej. Závisí aj od množstva vypitých tekutín, vylučovanie požitej tekutiny začína asi za 15 min. o vypití väčšieho množstva tekutín, maximum dosiahne za 40 minút. Ukazovateľom správneho pitného režimu považujeme produkciu minimálne l litra moču za deň.
  4. straty črevom: stolicou sa vylúči denne 50-150 ml tekutín, pri hnačkách viac, je však závislé od množstva riedkej stolice, kde sa nestíha voda z čreva reabsorbovať do tela.
Pri nedostatku tekutín organizmus trpí. Objavuje sa malátnosť, spavosť, bolesti hlavy, sú suché sliznice v ústach, povlečený jazyk lepiaci sa k podnebiu, je znížená pružnosť kože, nedostatok slín a sĺz, objavujú sa kruhy pod očami, oči sú vpadnuté a lesklé, je málo sýtožltého moču. Už pri strate 2% tekutín výrazne sa znižuje výkonnosť, organizmus zapína obranné mechanizmy na zníženie výdaja tekutín. Pri dlhšie trvajúcom nedostatku vody vzniká tzv. dehydratácia organizmu, ktorá postupne narastá a vyvolá v organizme závažné funkčné poruchy. Pri strate 4% nastáva bolesť hlavy, únava a bolesti svalov, pri strate 5% nastáva porucha vedomia, kŕče, pri strate 10-20% nastáva smrť.

Pocit smädu nie je jediným smerodajným ukazovateľom potreby pitia tekutín. Keď už je pocit smädu, je strata tekutín 2% z telesnej hmotnosti. Starší ľudia nemajú pocity smädu, tiež pri horúčkach alebo u dlhšie ležiacich chorých, či poruchách citlivosti / cievne mozgové príhody, SM, Parkinsonova či Alzheimerova choroba a pod./ nemusí byť pocit smädu vôbec prítomný! Tiež vo vyšších nadmorských výškach pri pobytoch v horách /Tatry, Alpy/, pri pobyte pri mori, pri vyšších denných teplotách v lete a pri veternom počasí je zvýšená spotreba tekutín. Pritom pocity smädu sa podceňujú a potláčajú. Piť je potrebné často, hoci v malých dúškoch, určite minimálne raz za dve hodiny. Je potrebné straty tekutín čo najskôr nahradiť. Zvýšené močenie poukazuje na dobrú adaptáciu na zmenené podmienky.

Na pitie je najvhodnejšia čistá voda z vodovodu, prípadne pitná voda predávaná v bandaskách v obchodoch v zahraničí, pokiaľ sme na dovolenke a nevieme, či zdroj vody, ktorý máme k dispozícii je voda určená na pitie. U nás všeobecne je „tvrdá“ voda, s množstvom minerálov. Je plne hodnotná, nie je potrebné do nej pridávať zmäkčovacie prísady. Okrem čistej vody sa odporúčajú čaje: či z čajovníka alebo iných bylín. Odporúčajú sa piť aj minerálne vody alebo iné prírodné vody, pritom sú len doplnkom pitného režimu a odporúča sa piť maximálne 0,5 litra denne. Najvhodnejšie sú stolové prírodné vody s obsahom okolo 400 mg solí/l liter. Minerálne vody obsahujú viac ako 1000 mg solí/ l liter vody, sú to soľné roztoky! Preto je potrebné meniť „značky“ minerálnych vôd, najmä tzv. liečivých vôd. Najvhodnejšie sú nesýtené, alebo málo sýtené / tzv. tiché/.

Nezanedbateľným príjmom tekutín a minerálov je čerstvé ovocie a zelenina, tiež šťavy z nich. Výborným doplnkom stravy sú zeleninové šaláty /!/, na ktoré najmä v lete zabúdame. Z ovocia sú to predovšetkým hrozno, broskyne, nektarinky, marhule, rôzne dyne či melóny, jablká, citrusové plody. Zo zeleniny zas uhorky, rajčiny, paprika.

Po výraznom fyzickom výkone sú vhodné iónové či energetické nápoje, obsahujúce minerálne soli, maltodextrín /postupne sa štiepi na glukózu a udržuje tak rovnomerne hladinu cukru v krvi, zabraňuje pocitu hladu, slabosti a únavy.

Kedy teda piť? Odporúča sa na ráno vypiť ešte pred jedlom 0,5 – 1 liter tekutín. Môže to byť voda, čaj, mlieko, biela káva, ovocné alebo zeleninové šťavy. Organizmus využije tekutiny najefektívnejšie, keď ich prijímame postupne v malých dávkach. Odporúča sa nepiť väčšie množstvo tekutín pol hodinu pred- a po- veľkom jedle, lebo sa zhoršuje trávenie. Pri poruchách trávenia je zas vhodné piť po malých dávkach pol hodiny pred jedlom nahriatu minerálnu vodu, ktorá pripraví žalúdok a črevo na príjem potravy.

Pred telesnou námahou sa odporúča piť iónový prípravok pre športovcov /dostať ho v potravinárskych obchodoch/. Tiež minerálne vody obsahujúce viac minerálnych solí, ale s čo najmenším obsahom sodíka /Na/. Neodporúča sa väčšie množstvo alkoholu, silného čaju a kávy pre ich močopudný účinok. Po telesnej námahe / aj pobyt pri mori je námaha ! aj keď ležíme a občas plávame/ sú vhodné minerálne vody, ovocné mušty, limonády / čo najmenej sýtené/, výhodné je najmä pivo: nie viac ako 10 stupňové, pol litra, nie veľmi chladené. Je to pre obsah veľkého množstva sacharidov, minerálov, vitamínov, aminokyselín, svojou chuťou dráždi k pitiu – ovplyvňuje rehydratáciu organizmu, jeho nevýhodou je mierny močopudnýný účinok. Červené víno : je úžasné! Môžeme ho piť riedené alebo prírodné. Je to čistá šťava z hrozna, skvasená s rôznym obsahom alkoholu. Obsahuje minerály, vitamíny, aminokyseliny, triesloviny, enzýmy, cukry a predovšetkým má antibakteriálne účinky voči patogénom typu: E. coli, Salmonella typhi murium, Listeria monocytogenes, Helicobacter pylori . Tiež pitie 2 dcl červeného vína má protektívny účinok pred infarktom myokardu. Biele vína nemajú tieto blahodárne účinky! Odporúčam ich piť večer, v príjemnej atmosfére, avšak nie v neprimeranom množstve. Lebo víno nie je alkohol a alkohol nie je víno! Víno je pre ľudí dar, je to nápoj Bohov z Olympu a mali by sme pre jeho blahodárne účinky na naše telo k nemu cítiť úctu.

Na tomto mieste by som rád uviedol túto radu: Nebezpečná a až život ohrozujúca je kombinácia grapefruitového džúsu s tonikom !!! Táto kombinácia predlžuje trvanie QT intervalu na EKG u pacientov so syndrómom dlhého QT. Preto odporúčam každému, kto má obtiaže so srdcom alebo komu sa z rôznych dôvodov robí EKG, aby sa spýtal na dĺžku QT intervalu na EKG svojho lekára alebo internistu. Vyhneme sa tak možnému poškodeniu zdravia.

Záverom by som Vám všetkým poprial príjemné prežitie dovoleniek na horách, pri mori či na rekondíciách alebo doma v rodinnom kruhu. Zoberme rozum do hrsti, snažme sa správať tak, aby sme neboli na obtiaž svojim blízkym a aby sme svojou hrivnou prispeli k dobrej nálade a zdarnému priebehu trávenia voľných chvíľ v kruhu svojich najbližších.

MUDr. Branislav Brežný

Prihlasovanie je určené iba pre správcov obsahu. Iní používatelia (napr. fóra) tu prístup zriadený nemajú.

POZOR! Každý neplatný pokus o prihlásenie je zaznamenaný.