Vytlačiť
Návštevy: 6512

Sclerosis multiplex /SM/ je podľa súčasného názoru zápalové autoimunitné ochorenie centrálneho nervového systému /CNS/. Podstatou ochorenia sú zápaly a rozklad myelínových obalov chrániacich nervové vlákna v mozgu a mieche.

Vyskytuje sa asi 100 prípadov na 100 000 obyvateľov, začiatok ochorenia býva medzi 20 až 40.rokom života, asi 2/3 pacientov tvoria ženy.

Príznaky sú závislé od postihnutej oblasti CNS. Môžu zahŕňať poruchy zrakové, poruchy rovnováhy, citlivosti a hybnosti, výraznú únavu, poruchu reči, tras a iné.

Osoby so sclerosis multiplex majú rôzny stupeň porúch hybnosti, resp. zneschopnenia. Hodnotí to neurológ , poruchy hybnosti podľa Kurtzkeho stupnice /10 stupňov od 0 do 9/ alebo rozšírenou Kurtzkeho stupnicou o poruchy v jednotlivých systémoch CNS známe ako EDSS klasifikácia.

Rehabilitačnou liečbou sa snažíme zmierniť následky ochorenia, zvyšovať sebestačnosť u pacientov a tým zlepšiť kvalitu ich života. Ciele rehabilitačnej liečby sú rôzne, rehabilitácia je pacientovi prispôsobená individuálne, podľa stupňa postihnutia.

Pacienti s ľahkým postihnutím

Pri ľahkom postihnutí je nepatrné obmedzenie výkonnosti, ľahká slabosť alebo ľahké zvýšenie napätia svalov, ľahké poruchy chôdze alebo poruchy zraku. Cieľom je dosiahnuť plnú funkčnú schopnosť - zlepšujeme vnímanie tela, koordináciu pohybov, rovnovážne a ochranné reakcie. Ľahké oslabenie svalstva býva najmä v oblasti šikmých brušných svalov a extenzorov /vystieračov/ bedrového kĺbu. Často sa dostavia ľahké kontraktúry / stiahnutie svalu s následným skrátením /. Je veľmi dôležité si ich všímať od začiatku a pozorne ich vyťahovať. Na začiatku ochorenia majú sklon ku kontraktúram nasledovné svaly:

Program vyťahovania svalov má pacient vykonávať samostatne doma. Pri vyťahovaní svalov má pacient pociťovať iba ľahký ťah, odporučujeme:

Tieto cviky patria k povinnému domácemu programu každého pacienta so SM, ďalej odporučujeme:

Pacienti so stredným postihnutím

U pacientov so stredným postihnutím je sebestačnosť ešte plne zachovaná, ale už prípadne potrebujú kompenzačnú pomôcku.

V tomto štádiu napriek terapii ostanú deficity a pacient sa musí naučiť používať kompenzačné mechanizmy ku zvládnutiu každodenných činností. Bude musieť zmeniť svoj bežný spôsob života a presne plánovať priebeh svojho dňa. napríklad: ide sám nakupovať, ale musí poznať svoje rezervy, aby si mohol naplánovať potrebné prestávky / sadnúť na lavičku, odpočinok v kaviarni/. V prípade, že to nezváži, môžu sa vyskytnúť na spiatočnej ceste domov problémy týkajúce sa vytrvalosti.

V tomto štádiu je domáci program rovnako dôležitý ako pri predchádzajúcich štádiách, naďalej odporučujeme:

Pacienti s ťažkým postihnutím

Pacienti s ťažkým postihnutím sú schopní už iba čiastočne zvládnuť svoj bežný život, používajú kompenzačné pomôcky - palice, barle, chodítka, invalidný vozík alebo sú pripútaní na lôžko. Čím je vyšší stupeň postihnutia, tým viac musí byť manželský partner alebo životný druh zaangažovaný do domáceho programu.

Cieľom je prevencia sekundárnych poškodení - napr. prevencia kontraktúr, zápalu pľúc, trombóz, dekubitov.

Z tohto vyplývajú nasledovné rehabilitačné postupy:

Kedy je potrebné rozhodnúť sa pre invalidný vozík? Určite vtedy, keď sa tým pacientovi pomôže udržať doterajší akčný rádius a bude to predstavovať uľahčenie v bežnom živote. Spočiatku má používať vozík iba mimo domu, na dlhšie vzdialenosti, doma má naďalej chodiť.

Polohovanie na vozíku

Podľa možnosti majú bedrové, kolenné a člnkové kĺby zvierať pravý uhol. Na to, aby sa umožnil vzpriamený sed po niekoľko hodín, je potrebná pevná opierka chrbta a pevné sedadlo.

Ak sú priťahovače bedrových kĺbov veľmi spastické, možno dať medzi nohy polohovací klín. Ak je tónus prisilný, môže klín zvýšiť spasticitu, rozhodnúť sa individuálne.

S cieľom odľahčiť preležaninami ohrozené oblasti tela sa má robiť v hodinových alebo v kratších časových intervaloch prenášanie hmotnosti tela odtláčaním od jednej bočnej opierky na odľahčenie jednej polovice sedacej časti.

Podoprieť sa o obidve opierky s narovnanými HK v lakťových kĺboch a tlačiť sa nahor, tým dochádza k symetrickému odľahčeniu sedacej časti.

Predklonením sa a opretím predlaktí o stôl sa odľahčí dekubitmi ohrozená dolná časť chrbta. Túto polohu odporučujeme ako sedenie pri jedení, čítaní, sledovaní TV.

Pacienti postihnutí SM sa nemajú izolovať v domácom prostredí, sú pre nich veľmi dôležité sociálne kontakty. Pokiaľ je to možné, treba chodiť, využívať kompenzačné pomôcky a vo vyšších štádiách ochorenia invalidný vozík. Netreba sa hanbiť, nikto za ochorenie nemôže, ani pacienti ani ich príbuzní. Využívať stretnutia v SM-kluboch na odovzdávanie skúseností pri riešení problémov súvisiacich s týmto ochorením, veď život je pekný aj so SM.

Literatúra: Krall, B.: Fyzioterapia v neurológii, časť II. Bratislava: Asklepios v edícii Fyzioprax, 1999. ISBN 80-7167-036-7

MUDr. Anna Dudíková

FBLR odd., NsP Trebišov, a.s.