Zdravý človek si nevie predstaviť obmedzenia, ktoré musia prekonávať osoby so zdravotným postihnutím. Obyčajný nákup potravín, zaplatenie faktúry, cestovanie. Mnoho podnetov verejnému ochrancovi práv sa začína vetou: „Som zdravotne ťažko postihnutý...“ Ľudia zvýrazňujú tento fakt, čo na prvý pohľad evokuje, že sa domáhajú špeciálneho zaobchádzania. V skutočnosti im však ide o to, aby mohli žiť svoj život a mať práva ako zdraví ľudia. Nechcú nič špeciálne, chcú len to, čo my „zdraví“ máme a čo je pre nás samozrejmosťou.

Pomocou by mal byť Dohovor Organizácie Spojených národov (OSN) o právach osôb so zdravotným postihnutím (ďalej len „Dohovor“), ktorý pre SR nadobudol platnosť 25. júna 2010. Jeho obsahom nie je žiadny nový katalóg ľudských práv, ktoré by patrili len osobám so zdravotným postihnutím, ale zameriava sa na výklad už existujúcich a známych práv vo vzťahu k osobám so zdravotným postihnutím. Dôvodom na jeho prijatie bola skutočnosť, že osoby so zdravotným postihnutím čelia napriek rôznym záväzkom svojich štátov vyplývajúcim z iných medzinárodných dohovorov prekážkam, ktoré bránia ich rovnoprávnemu zapojeniu sa do spoločnosti a stretávajú sa s rôznymi formami diskriminácie.

Podobne sú chránené aj iné skupiny osôb, ako napr. deti (Dohovor o právach dieťaťa), ženy (Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien), či utečenci (Dohovor o právnom postavení utečencov) a pod.

Komplexný a ucelený medzinárodný dohovor na podporu a ochranu práv a dôstojnosti osôb so zdravotným postihnutím má prispieť k odstráneniu závažného sociálneho znevýhodňovania osôb so zdravotným postihnutím a podporiť ich v účasti na občianskom, politickom, hospodárskom, sociálnom a kultúrnom živote. Cieľom Dohovoru je teda presadzovanie, ochrana a zabezpečenie plného a rovnakého využívania všetkých ľudských práv a základných slobôd všetkými osobami so zdravotným postihnutím a podporovanie úcty k ich prirodzenej dôstojnosti.

Dohovor považuje za osobu so zdravotným postihnutím osobu s dlhodobými telesnými, mentálnymi, intelektuálnymi alebo zmyslovými postihnutiami, ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môžu brániť jej plnému a účinnému zapojeniu sa do života spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými. Zakazuje sa akákoľvek diskriminácia na základe zdravotného postihnutia (robenie rozdielov, vylúčenie alebo obmedzenie na základe zdravotného postihnutia, ktorých cieľom alebo účinkom je narušiť alebo znemožniť uznávanie, využívanie alebo uplatňovanie všetkých ľudských práv a základných slobôd v politickej, hospodárskej, sociálnej, kultúrnej, občianskej alebo v inej oblasti na rovnakom základe s ostatnými).

Ratifikáciou Dohovoru sa SR zaviazala prijať legislatívne, správne a iné opatrenia, ktoré zabezpečia uplatňovanie práv v ňom uvedené, ako aj úpravu či zrušenie zákonov, predpisov, zvykov a praktík, ktoré diskriminujú osoby so zdravotným postihnutím. SR by mala podporovať vzdelávanie odborníkov a ľudí, ktorí pracujú s osobami so zdravotným postihnutím, ako aj výskum a vývoj nových technológií, pomôcok na mobilitu a iných podporných technológií pre osoby so zdravotným postihnutím, ktoré budú aj cenovo dostupné. Do tohto procesu majú byť aktívne zapojené aj osoby so zdravotným postihnutím, a to prostredníctvom ich reprezentatívnych organizácií.

Dohovor zvýrazňuje osobitnú potrebu ochrany žien a dievčat so zdravotným postihnutím, ktoré sú často viacnásobne diskriminované (napr. z dôvodu rasy, pohlavia, veku a pod.), ako aj nutnosť venovať náležitú pozornosť názorom detí so zdravotným postihnutím vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ich dotýkajú (primerane ich veku, zrelosti a zdravotnému postihnutiu).

Zvyšovanie povedomia v spoločnosti, týkajúce sa postavenia osôb so zdravotným postihnutím, boj proti predsudkom a škodlivým praktikám vo vzťahu k osobám so zdravotným postihnutím, by sa malo zabezpečiť uskutočňovaním kampaní a vzdelávacích programov s cieľom vychovávať k pozitívnemu vnímaniu osôb so zdravotným postihnutím, či vedením detí k rešpektovaniu práv osôb so zdravotným postihnutím od ich raného veku prostredníctvom vzdelávacieho systému.

Umožniť nezávislý spôsob života a podieľanie sa na všetkých aspektoch života, a teda identifikácia a odstránenie prekážok a bariér, znemožňuujúcich prístupnosť v mestských i vidieckych oblastiach, sa bude vzťahovať o. i. na budovy, cesty, dopravné a iné vnútorné a vonkajšie zariadenia vrátane škôl, obytných budov, zdravotníckych zariadení a pracovísk, ako aj na informačné (ľahko čitateľné a zjednodušené texty, prístup k internetu pre nevidiacich, tlmočenie do posunkovej reči a pod.), komunikačné a iné služby.

SR sa zaviazala prijať opatrenia, ktoré umožnia osobám so zdravotným postihnutím prístup k pomoci, ktorú môžu potrebovať pri uplatňovaní svojej spôsobilosti na právne úkony. Zároveň však majú byť prijaté účinné záruky, ktoré zabezpečia rešpektovanie vôle osoby so zdravotným postihnutím, zabránia konfliktu záujmov, ovplyvňovaniu a zneužitiu osoby so zdravotným postihnutím. Dohovor tiež požaduje, aby opatrenia týkajúce sa uplatňovania spôsobilosti na právne úkony boli primerané, uplatňovali sa čo najkratšie a podliehali pravidelnej kontrole ich nutnosti. Aj osoba so zdravotným postihnutím je schopná rozhodovať sa, konať podľa svojich rozhodnutí a má právo, aby dostala podporu pri prijímaní vlastných rozhodnutí.

V tejto súvislosti by sa mala v budúcnosti uskutočniť tzv. reforma opatrovníctva. V súčasnosti používané obmedzenie alebo pozbavenie spôsobilosti na právne úkony a ustanovenie opatrovníka, ktorý rozhoduje namiesto opatrovaného, nerešpektuje jeho názory a má takmer plnú moc nad jeho životom (náhradné rozhodovanie), by malo byť postupne nahradené tzv. podporovaným rozhodovaním, ktoré vychádza z predpokladu, že každý človek je schopný rozhodovať sa, len na to potrebuje väčšiu či menšiu mieru podpory. Osoba so zdravotným postihnutím by tak mala zachovanú spôsobilosť na právne úkony a rozhodovala by s pomocou inej osoby, ktorá jej problematiku náležite vysvetlí a zabezpečí komunikáciu s okolím.

V Dohovore je upravená napr. aj ochrana pred mučením alebo krutým, neľudským či ponižujúcim zaobchádzaním alebo trestaním, ochrana pred zneužívaním, sloboda pohybu, nezávislý spôsob života, sloboda prejavu a prístup k informáciám, rešpektovanie súkromia, domova a rodiny, vzdelávanie, zdravie a rehabilitácia, práca a zamestnávanie, sociálna ochrana, či účasť na politickom, kultúrnom živote a športe.

Dohovor je medzinárodnou zmluvou podľa ustanovenia článku 7 ods. 5 Ústavy SR, a teda má prednosť pred zákonmi. Je preto potrebné zosúladiť našu legislatívu vo všetkých oblastiach s ustanoveniami Dohovoru.

Dôležité je ustanovenie článku 33 Dohovoru, ktoré upravuje jeho vykonávanie na vnútroštátnej úrovni a monitorovanie. Podľa neho má byť v každom zmluvnom štáte ustanovené jedno alebo viac kontaktných miest pre problematiku vykonávania Dohovoru. Funkciu kontaktného miesta vykonáva v SR novokonštituovaná Rada vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť. Veľký význam má aj vytvorenie systému nezávislých mechanizmov na presadzovanie, ochranu a monitorovanie vykonávania Dohovoru. Do procesu monitorovania vykonávania Dohovoru majú byť zahrnuté aj osoby so zdravotným postihnutím a ich reprezentatívne organizácie.

Dohovorom sa zriadil Výbor pre práva osôb so zdravotným postihnutím, ktorému je každý zmluvný štát do dvoch rokov po nadobudnutí platnosti Dohovoru povinný predložiť komplexnú správu o opatreniach prijatých za účelom plnenia záväzkov vyplývajúcich z Dohovoru a o pokroku, ktorý v tomto smere dosiahol. Ďalšie správy sa budú predkladať každé štyri roky, resp. vždy, keď o to Výbor pre práva osôb so zdravotným postihnutím požiada.

SR ratifikovala aj Opčný protokol k Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím (ďalej len „Opčný protokol“), čím uznala právomoc Výboru pre práva osôb so zdravotným postihnutím prijímať a posudzovať oznámenia predložené osobami alebo skupinami osôb, ktoré tvrdia, že sú obeťami porušovania Dohovoru zo strany SR. Nevyhnutné je však vyčerpať všetky dostupné vnútroštátne opravné prostriedky (nevyžaduje sa, ak sa uplatňovanie opravných prostriedkov bezdôvodne predlžuje alebo ak je pravdepodobné, že neprinesie účinnú nápravu). Prešetrovanie oznámenia vyžaduje súčinnosť SR a jeho výsledkom sú pripomienky a odporúčania Výboru pre práva osôb so zdravotným postihnutím, ku ktorým sa musí následne SR vyjadriť, resp. na požiadanie musí podrobne opísať všetky opatrenia, ktoré prijala v súvislosti s prešetrovaním oznámenia v správe predkladanej Výboru pre práva osôb so zdravotným postihnutím.

Na záver dodávam, že povinnosť predkladať správy o dodržiavaní záväzkov vyplývajúcich z Dohovoru, sústavné monitorovanie podmienok života osôb so zdravotným postihnutím a možnosť obrátiť sa s oznámením o porušovaní ustanovení Dohovoru priamo na Výbor pre práva osôb so zdravotným postihnutím, no v prvom rade vôľa zainteresovaných osôb zabezpečia, že Dohovor zlepší celkovú situáciu a prístup k osobám so zdravotným postihnutím. K tomuto cieľu prispieva a aj naďalej bude prispievať verejný ochranca práv, ktorý na základe poznatkov získaných z preskúmavania podnetov informuje a upozorňuje príslušné orgány na problémy osôb so zdravotným postihnutím.

Mgr. Marcela ECKEROVÁ,

Kancelária verejného ochrancu práv

Prebraté z: http://www.inprost.sk/co-prinasa-dohovor-osn-o-pravach-osob-so-zdravotnym-postihnutim

Prílohy

Prihlasovanie je určené iba pre správcov obsahu. Iní používatelia (napr. fóra) tu prístup zriadený nemajú.

POZOR! Každý neplatný pokus o prihlásenie je zaznamenaný.