KapustaKapusta hlávková patrí medzi obľúbené zeleniny a dá sa povedať, že zemiaky a kapusta patria od nepamäti k našim národným jedlám. Z veľkého množstva údajov je zrejmé, že starovekí Rimania a Gréci poznali kapustu. Úprava tejto zeleniny sa rôznila podľa šikovnosti kuchára, iba kvasenú kapustu by sme márne hľadali, pretože tento spôsob konzervácie objavili Slovania a až v stredoveku sa rozšíril do Nemecka a neskôr aj do iných krajín. V antike mali iný spôsob konzervácie - nakladanie do oleja. Kapusta bola v staroveku univerzálnym prostriedkom na všetky neduhy. Ešte v stredoveku kolovali "kapustové" recepty proti rôznym neduhom a jeden z nich mal dokonca chrániť aj pred opilstvom. 

Oveľa neskôr sa zistili priaznivé účinky kapusty proti skorbutu. Tento poznatok zachránil mnoho životov, hlavne námorníkov, ktorý pri dlhej plavbe oceánom sa nedostali k čerstvému ovociu a zelenine. Používajú sa čerstvé listy alebo odvar z nich, či vylisovaná kapustová šťava. Všeobecne môžeme povedať, že kapusta má posilňujúci vplyv na organizmus, normalizuje črevnú mikroflóru. podporuje činnosť tráviacich a močových ústrojov, upravuje stolicu, zvyšuje odolnosť organizmu voči chorobám a je vhodným zdrojom vitamínov pri ich nedostatku. Zistil sa aj ochranný vplyv na sliznicu, a preto sa odporúča pri prevencii a liečbe žalúdočných a dvanástnikových vredov (protivredový faktor, tzv. vitamín U). Podporuje vylučovanie cholesterolu Kapusta hlávková biela (Brassica oleracea L.) obsahuje predovšetkým vitamíny (A,B1, B2, C, K a tzv. U), soli kyseliny fosforečnej, vápnik, draslík, horčík, železo, enzýmy, glykozidy, a sliz.Odvar osladený medom je vhodný na uľahčenie odkašlávania. Proti črevným parazitom sa užíva 20 až 50 gramov šťavy, alebo primerané množstvo čerstvých listov. Na liečbu a prevenciu žalúdočných a dvanástnikových vredov sa odporúča vypiť 3 krát denne 10 až 15 gramov šťavy pol hodiny pred jedením. V zahraničí sa kapustová šťava na liečebné účely spracúva priemyselne.

Toxickosť: Aj dobrého veľa škodí. Platí to aj o kapuste. Jej nadmerné dlhodobé užívanie môže byť určitým rizikovým faktorom, pretože môže zabrzdiť tvorbu metabolicky aktívnych hormónov štítnej žľazy.

Kvasená kapusta

  • zvyšuje odolnosť voči stresu
  • stimuluje metabolizmus železa
  • podporuje mentálnu sviežosť a dobrú náladu
  • pomáha pri tvorbe červených krviniek
  • stimuluje rast buniek a má omladzujúce účinky
  • pomáha tvoriť kostnú hmotu
  • reguluje metabolizmus tukov a znižuje hladinu cholesterolu
  • posilňuje svalstvo - najmä srdcový sval
  • posilňuje imunitný systém

To, že je kyslá kapusta bohatá na vitamín C, je všeobecne známe. Obsahuje tiež vitamíny K a skupiny B, železo, fosfor, draslík, horčík, flór, baktérie kyseliny mliečnej a dôležité enzýmy. Rady starých mám, že šťava z kyslej kapusty vás prečistí a ozdraví vôbec nie sú zastarané a platia dodnes. Šťava totiž priaznivo vplýva na črevnú mikroflóru a podporuje činnosť čriev.

Okrem toho podporuje tvorbu krvi, je aktívna v boji proti vírusom, infekciám a baktériám, a teda tvorí výbornú zložku prevencie proti nachladnutiu a chrípke. Vďaka jej účinkom sa vám zlepší obranyschopnosť a upraví sa aj vysoký krvný tlak. No a keďže na jeseň mnohí bojujeme so stresom a únavou, kyslá kapusta pomôže aj s týmto problémom.

Kapusta si plne zaslúži významné miesto v našej kuchyni. Hlavne v časoch, keď vo svete pomaly opadá módna vlna bio a ľudia začali „znovuobjavovať“ pôvodné a lokálne jedlá.

Koložvárska kapustaKoložvárska kapusta

Potrebujeme: 1 kg mletého bravčového mäsa, 0,5 kg kyslej kapusty, štvrť kg ryže, klobásku, slaninu, olej, cesnak, cibuľa, soľ, korenie

Ako na to: Mleté mäso orestujeme na oleji s cibuľou a cesnakom. Osolíme a okoreníme. Uvaríme ryžu. Kyslú kapustu podusíme krátko. Slaninu a klobásku opražíme. Do jánskej misy dáme vrstvu kapusty, mletého mäsa, ryže a opraženej slaniny a klobásy. Zakryjeme zvyškom kapusty. Dáme zapiecť do rúry na min. 45 min.

Zdroj: www.flora.sk, www.cassovia.sk, www.dobre-recepty.sk

Zemiaky patria medzi najvýznamnejšie poľnohospodárske plodiny

Na základe archeologických nálezov sa dá usudzovať, že zemiaky boli domestikované v oblasti dnešného Peru približne pred 4 a 5 tisíckami rokov. Keď ríšu Inkov v prvej polovici 16. storočia dobyli Španieli, putovali do Európy okrem mnohých ton zlata a striebra aj niektoré exotické rastliny, medzi nimi aj zemiaky. Neskôr začali španielski námorníci používať zemiaky ako hlavnú potravinu, čo im nevdojak pomáhalo ako prevencia proti skorbutu.. V Británii a predovšetkým v Írsku, ktoré má podobné prírodné podmienky ako horské oblasti Peru, sa zemiaky začali bežne pestovať v druhej polovici 17. storočia. Anglickí a írski kolonisti ich potom zo sebou priviezli do Severnej Ameriky. Niektorí vtedajší lekári predpisovali zemiaky ako zaručený liek proti širokej škále ochorení od hnačiek po tuberkulózu. Dokonca sa odporúčali ako afrodiziakum. Tieto nepodložené tvrdenia a nedôvera voči zemiakom trvali takmer dve storočia. Až okolo roku 1740 rozpoznal význam zemiakov pruský kráľ Fridrich II. Veľký a nariadil ich pestovanie vo vtedajšom Prusku.

ZemiakyNa Slovensko sa zemiaky dostali ešte neskôr, pravdepodobne okolo roku 1654 - prvýkrát sa o nich však zmienil až mních Cyprián z Červeného Kláštora v Pojednaní o poľnohospodárstve na Spiši z roku 1768. V polovici 18. storočia sa zemiaky začali pokusne pestovať aj na Liptove. Zemiaky sa postupne stali jednou z hlavných zložiek výživy obyvateľstva a vyslúžili si označenie „druhý chlieb“. 

Bežné konzumné zemiaky obsahujú približne 24 % sušiny, z toho približne 75 % tvorí škrob a asi 2 % rozpustné cukry. Bielkoviny tvoria okolo 5-10 % sušiny a tuky okolo 0,4 % sušiny. Hľuzy ďalej obsahujú významné množstvá kyseliny citrónovej, polyfenolov, minerálnych látok (Mg, Fe, Zn, Cu, Mn, P, I, Ni, Ca, K a iných) a vitamínov C, B1, B2 a PP. Obsah vitamínu C je premenlivý v závislosti na dobe a spôsobe uskladnenia zemiakov a obvykle sa pohybuje v rozmedzí 9-25 mg/g. Práve obsah vitamínu C a schopnosť zemiakov uchovávať tento vitamín robí zo zemiakov tzv. ochrannú potravinu proti skorbutu. Vo výžive plnia zemiaky aj ďalšie funkcie, a to objemovú (dostatočne zaplňujú tráviacu sústavu) a sýtiacu (poskytujú dostatok energie vo forme sacharidov). Zároveň sa zemiaky odporúčajú ako diétna strava, pretože obsahujú výrazne menej sušiny než obilniny a teda aj menej využiteľnej energie.

Zdroj: http://sk.wikipedia.org

Spracovala Maja

Prihlasovanie je určené iba pre správcov obsahu. Iní používatelia (napr. fóra) tu prístup zriadený nemajú.

POZOR! Každý neplatný pokus o prihlásenie je zaznamenaný.